Salatín (2009)

Na Salatín v Nízkych Tatrách bola organizovaná turistická akcia vlakom do Ružomberka pod vedením R. Bohoviča. Aby sme si skrátili časy prestojov, vybrali sme sa piati autom (Julo, Zdenka, Dušan, Jarka a Bohuš). Východzím miestom výstupu bola Ludrová,

pekná dedinka pri Ružomberku. O pol deviatej po červenej sme vyrazili smerom na Salatín. Po 2 km, sme stretli poľovníka, ktorý nás poprosil, ak stretneme jeho psov (zatúlali sa deň predtým), aby sme ich zobrali dolu. Nestretli sme ich.
Hore sme išli asi 2 hodiny po mierne stúpajúcom chodníku. Najskôr peknom, neskôr v hore zarastenom, miestami prehradenom vývratmi. Prostredie miestami pripomínalo tiesňavy, ako v Jánošíkových dierach. Akurát neboli také strmé. Cestu nám aspoň 6-7 krát prehradí zurčiaci potôčik. Asi vo výške 1100 m sme vyšli von z lesa na lúku. Po ľavej strane sa vo vypínal Salatín - homoľa, zarastená kosodrevinou a časť hrebeňa našej spiatočnej cesty, pozlátenej slnkom. Zelené lúky , skalnaté zrázy, a niečo nižšie listnáče vo farbách jesene.
A už sme šlapaji strmo hore. Zákruta a pomaly sme sa dostali na rebro Salatínu. Po pás v malinčí sa v strmine vinul sotva rozoznateľný chodník. Chvíľami pripomínal výstup na Ľadonhoru z Vadičova. Po pol hodinke sme sa dostali na sotva 30 cm široký chodníček v stráni. Nad nami kosodrevina, pod nami v 45, možno 50 stupňový zráz holých lúk. Miestami bolo už vidieť i vrchol. Z tejto strany, s vysunutými zrázmi bielych skalných útesov. Stúpanie miestami po úzkom chodníčku, miestami strmo hore cez kosodrevinu. Za každou zákrutou serpentíny sme očakávali vrchol. Pod nohami drobiaca sa šutolina uberala síl. Až naraz sme začuli hlasy a v zapätí sa objavil razcestnik. Malá plošina na vydýchnutie. Tam už odpočívali turisti od B. Bystrice. Ešte 3-4 minúty a už sme na vrchole. Zápis do vrcholovej knihy a trocha nižšie v závetrí 10-15 odpočívajúcich turistov.
Odpočinok, posilnenie a vymenenie si zážitkov s ostatnými turistami z KNM, ktorý išli opačným smerom (16-ti). Po pol hodine sme vyrazili po zelenej značke späť, smerom do Lurovej. Miestami prudký, nepríjemný svah s vlhkou skalou a šútolinou. Stretávali sme ešte našich, i turistov z iných regiónoch Slovenska.. Po zhruba 30 minútach sme sa dostali do sedla pod Malý Salatín. Pohľad späť na Salatín. Človek by neveril, že sme zišli len niečo cez 200 výškových metrov. Z tohto pohľadu sa zdal, vysoký, majestátny, hrdý.
Akosi sviežejšie sme vykročili k Malému Salatínu (1444). Chodník čistý, miestami trávnatý, nenáročný. Po predošlých skúsenostiach nám už žiadne stúpanie nepripadalo dosť veľké. Malý Salatín pred nami bol akoby podopretý krásnymi skalnými schodmi. Koľko ich bolo od úpätia 5,6 alebo viac. Z vrcholu Malého.. bol kompletnejší výhľad ako zo Salatínu (nebola tam taká hustá kosodrevina). Nemali sme sa kde náhliť. Prvú časť sme stihli za 3,5 hod, ušetrili sme pol hodinu. Zostup podľa rozpisu mal byť cca 3 hod. Tak sme sa chvíľu vyhrievali na slnku a rozhliadali po okolitých horách. Z jednej strany sa vypínali Vysoké Tatry, z druhej Nízke Tatry, ďalej Veľká Fatra. V diaľke sme zaregistrovali i zahmlený Veľký Rozsutec. Nad Ružomberkom sa vypínal Choč a vpravo pri Mikuláši sa modrila Liptovská Mara. Nádhera uprostred Slovenska.
Ďalšia cesta viedla striedavo po lúkách a po lese cez Bohuňovo (1233), Kriváň (1233), ktorý sa nám nezdal vôbec krivý, do sedla pod Kohútom (953) , kopec pripomínajúci hrebeň kohúta. Tam sme sa trocha zdržali. Cesta nebola priam ideálne označená, kvôli veľkým výrubom sa muselo obchádzať. Tak sme sa dostali na lesnú cestu, vedúcu do Ludrovej. I napriek vlažnému tempu sme nakoniec prišli podľa rozpisu o 15,30.
V dedine sme sa stavili na pivko a pohárik. Konštatovaním, že túra bola krásna, vydarená i napriek pomerne silnému vetru, ktorý nás občas prinútil na teplejšie prezliekanie, sme sa už tešili na túru o týždeň do Vysokých Tatier.

BoGal