Trasy v okoli pešia turistika

TRASA Č.1 - CESTA VILIAMA GALVÁNKA (mapa, profil) Trasa : Kysucké Nové Mesto - Tábor (697 m) - Majtánky - Šindelná - Vrchrieka (861 m) - Petránky - Zákopčie, U Rulcov Náročnosť : 11 kilometrov / 700 metrov / stredne náročná / čas prechodu cca 3,5 hod. Popis trasy : Trasu začíname na železničnej stanici v Kysuckom Novom Meste. Tu nasledujeme modrú značku a vydáme sa smerom na juh k železničnému priecestiu po hlavnej ceste smerom na Neslušu. Prechádzame okolo závodu ZVL KLF a stúpame okolo budovy vodárne do smrekového lesa. Stálym stúpaním s obmedzenými výhľadmi vychádzame až na vrchol Tábora (697 m). Vrchol má pomenovanie vychádzajúce z jeho osídlenia husitmi v dávnej minulosti. Na vrchole nájdeme aj vrcholovú knihu, z ktorej sa dozvedáme, že Tábor je hojne navštevovaný obyvateľmi Kysuckého Nového Mesta a počas hubárskej sezóny aj spokojnými hubármi. Z vrchola zľahka klesáme a prechádzame z monotónnej smrečiny na lúky ku kaplnke nad osadu Majtánky (krásne výhľady na Malú Fatru, Považie, Kysuckú bránu a vôbec celú dolnú časť Kysúc). Tu sa naša modrá značka stretáva so zelenou TZT, ktorá nás bude sprevádzať krátky úsek smrekovým lesom až do sedla nad Klinkovcami (osada nad Ochodnicou). Tuná sa nám otvoria i prvé širšie výhľady na kysucké osady a dediny. Zo sedla vystúpame na spevnenú cestu vedúcu popod stĺpy vysokého napätia a miernym stúpaním prechádzame osadami Ondruškovci, Kantorovci až do Šindelnej. V Šindelnej narazíme na žltú značku zbiehajúcu do Nesluše (ku konečnej zastávke SAD). Pokračujeme ďalej po modrej značke lesom bez výhľadov a po asi 2 kilometroch prichádzame na lúčnatý vrchol Vrchrieky (861 m). Vychutnáme si panoramatické výhľady na neopakovateľný kysucký reliéf a zbiehame do osady Petránky. Stálym klesaním pomedzi chalúpky a rekreačné chatky prichádzame k cieľu našej trasy - do Zákopčia, časti U Rulcov. Môžeme využiť spoj SAD do Čadce (viď www.cp.sk), resp. sa vrátiť na hrebeň Javorníkov a pokračovať ďalšími smermi. Celá trasa je značkovaná modrou turistickou značkou a nesie meno významného kysuckého propagátora turistiky Viliama Galvánka. Časť trasy od Majtánok po Zákopčie - U Rulcov je schodná v zime taktiež na bežkách, v lete na bicykli. Po trase počas roka prechádzajú i turisti Športklubu turistiky KNM a to na viacerých lyžiarskych i peších podujatiach. Na Vrchrieke sa každoročne schádzajú turisti z celých Kysúc, aby tu otvorili kysuckých 100 jarných kilometrov (v polovici apríla).

TRASA Č.2 - VÝSTUP NA VEĽKÝ VRETEŇ (mapa, profil) Trasa : Kysucké Nové Mesto - Radoľa - Veľký Vreteň (821 m) a späť Náročnosť : 8 kilometrov / 450 metrov / stredne náročná / čas prechodu cca 3,5 hod. Popis trasy : Trasu začíname v Kysuckom Novom Meste na železničnej stanici. Sledujeme zelenú značku a prechádzame cez Vajanského ulicu, okolo Domu kultúry a po moste na hlavný cestný ťah Čadca - Žilina. Prechádzame cez cestu a vchádzame do obce Radoľa. Zelená značka bočí vpravo (v tejto časti Radole nájdeme i renesančný kaštieľ zo 16. storočia, v ktorom v súčasnosti sídli expozícia Kysuckého múzea. Pokračujeme stále po asfaltovej ceste cez obec až na jej juhovýchodný koniec, kde už kráčame po nespevnenej ceste cez polia. Vreteň sa týči hrdo pred nami a zdá sa veľmi nedostupný. Čoskoro však vchádzame do jeho smrekovo-bukových útrob a naberáme plnou parou prvé výškové metre. Stúpanie je dosť prudké a chodník sa v záverečnej časti mení na serpentíny. Tesne pod ostrým hrebeňom Vretňa prichádzame ku krížu s lavičkami. Odtiaľto po hrebeni je na samotný vrchol Vretňa už len kúsok. Zapíšeme sa do vrcholovej knihy a chuť víťazstva nad pokorou tohto kysuckého velikána zbehneme zapiť späť rovnakou trasou do Radole. Po trase si veľa výhľadov nevychutnáme, snáď len pohľady na Radoľu, Kysucké Nové Mesto a užšie okolie. Od kríža spod vrcholu Vretňa je za dobrého počasia širší výhľad na Kysuce. Zväčša trasa vedie bukovým lesom, je vhodná aj na prechádzky rodín a rekreačných turistov. Športklub turistiky KNM pravidelne organizuje na Veľký Vreteň pešie výstupy, a to či už v polovici augusta pri príležitosti vyhorenia mesta Kysuckého Nového Mesta (Lunochodecký výstup na Vreteň), ako aj 26.12. Štefanský výstup na Vreteň (akcia s najbohatšou účasťou turistov a hostí z celého Slovenska). Nepravidelne sa konajú výstupy na Vreteň i ako spestrenie plánu podujatí Športklubu turistiky, najmä pre rekreačných turistov. Výstup na lyžiach alebo na bicykli je nemožný kvôli strmému stúpaniu i kvôli ochrane prírody (Vreteň je štátna prírodná rezervácia).

TRASA Č.3 - VÝSTUP NA ĽADONHORU (mapa, profil) Trasa : Kysucké Nové Mesto - Budatínska Lehota - Pod Poľanou - Poľana Steny - Holý vrch - Ľadonhora (1000 m) - Horný Vadičov, Kubaščíkovci Náročnosť : 13 kilometrov / 750 metrov / stredne náročná / čas prechodu cca 5 hod. Popis trasy : Túto trasu môžeme považovať za jednu z najkrajších v okolí Kysuckého Nového Mesta, a to nielen kvôli jej rozmanitosti a prekrásnym výhľadom (z Poľany), ale aj kvôli samotnému výstupu na Ľadonhoru, ktorá je najvyšším vrcholom v širšom priestore dolných Kysúc. Začíname v Kysuckom Novom Meste na železničnej stanici, sledujeme modrú značku a prechádzame hlavným cestným ťahom Čadca - Žilina do obce Budatínska Lehota, ktorá je miestnou časťou Kysuckého Nového Mesta. Modrá značka vychádza lúkami nad obcou kde sú prekrásne výhľady na celé Kysucké Nové Mesto a veľkú časť Kysúc; vedie popod stĺpy vysokého napätia. Z lúk vchádzame do hustého ale nízkeho borovicového lesíka a prichádzame ku krížu - Pod Poľanou. Odtiaľto bočíme vpravo a úbočím mohutnej Poľany vystúpame veľmi strmou lesnou rúbaňou - poľanou (odtiaľto i názov vrchu) na jej najvyššie miesto, kde nám prekrásne výhľady vyrazia dych a kde si povieme: "Tak toto stálo zato...". Odtiaľto vchádzame do vysokého bukového lesa a pokračujeme úzkym hrebeňom Stien na vrchol Holého vrchu (tu žltá značka zbieha do Dolného Vadičova). Za Holým vrchom nasleduje samotný - tiež strmý - výstup na Ľadonhoru (1000 m). Výhľadov si veľa neužijeme, keďže celá táto oblasť je husto zarastená bučinou. Na pamiatku vpíšeme svoje meno do vrcholovej knihy a nebezpečne strmým chodníkom schádzame na lúku nad Kubaščíkovcami (tu zelená značka do Dolného Vadičova). Po lúke s výhľadmi na Horný Vadičov a blízke okolie zídeme až ku zastávke SAD Horný Vadičov, Kubaščíkovci (asi 500 metrov povyše má vzniknúť nové turistické stredisko - Hájnice s turistickými objektami a lyžiarskymi vlekmi). Tu sa naša trasa končí a zaručujeme Vám, že po jej zdolaní sa tu ešte určite vrátite. Krása výstupu na Ľadonhoru spočíva práve v jeho náročnosti. Modrá značka pokračuje od Kubaščíkov do sedla pod Zlieňom a odtiaľ do obce Lutiše ( + 5 kilometrov, 230 metrov, 1 hod. 45 min.). Športklub turistiky pravidelne organizuje tradičný Veľkonočný výstup na Ľadonhoru, s nástupom v Hornom Vadičove, u Kubaščíkov. Na záver je snáď ešte dôležité pripomenúť v záujme ochrany prírody, že územie Ľadonhory a Stien je vyhlásené za štátnu prírodnú rezerváciu.

TRASA Č.4 - KYSUCKOU VRCHOVINOU (mapa, profil) Trasa : Radoľa, pod Ostrým - chata Ostré - Klin - Za Dielcom - sedlo nad Kotrčinou Lúčkou - sedlo Žiarce - traverz Magury - sedlo Zlieň - Biely vrch - Obelec (841 m) - Skríželné - Steny - Pod Poľanou - Budatínska Lehota - Kysucké Nové Mesto Náročnosť : 36 kilometrov / 1050 metrov / náročná / čas prechodu 10,5 hod. Popis trasy : V úvode treba upozorniť, že popisovanú trasu možno rozdeliť na niekoľko kratších úsekov, pričom každý úsek možno ukončiť v niektorej z priľahlých dolín (napr. Vadičovská, Povinská, Lutišanská). Štartujeme od zastávky SAD Radoľa, pod Ostrým (začínať však môžeme i v Kysuckom Novom Meste. Odtiaľ sa presunieme do Radole a popri bývalej tehelni cez lúku pomedzi Veľký a Malý Vreteň prídeme ku kaplnke nad Snežnicou. Odtiaľto straverzujeme Vreteň a prídeme nad Ostré). Sledovaním zelenej značky po spevnenej ceste sa dostaneme do rekreačného centra Ostré s chatou Ostré a lyžiarskym vlekom. Pokračujeme úpätím svahu Klina, po pravej strane lyžiarskeho vleku. Tu vojdeme do ihličnatého lesa, ktorým miernymi stúpaniami i klesaniami vyjdeme na lúku k turistickému bodu zvanému Za Dielcom. Vychutnáme si široké výhľady a dáme si malú občerstvovačku. Opustíme zelenú značku a pokračujeme červenou smerom na východ do neďalekého smrekového lesa. Po chvíli chôdze v lese prídeme na lúky nad Dolným Vadičovom. Tie nás taktiež uvítajú bohatými výhľadmi na celú Vadičovskú dolinu a všetky okolité vrcholce. Klesaním prichádzame ku kaplnke v sedle nad Kotrčinou Lúčkou. Tu sa pohoda končí a začína miernejší šľapák do kopca. Terén začne naberať na monotónnosti a prechádzame striedavo lúčnatým a zalesneným terénom. Stále pritom sledujeme červenú značku a občasne sa nám poskytnú scenérie Vadičovskej doliny a taktiež inak nezvyklý výhľad na Straník. V sedle Žiarce nás zasa privíta prekvapujúci a čarokrásny výhľad na Malú Fatru. Odbočuje tu žltá turistická značka do obce Lysica. Terén sa veľmi nemení a pokračujeme mierne zvlneným terénom, zväčša traverzovými chodníkmi. Traverzujeme tak vrchol Magury a Zlieňa. V sedle pod Zlieňom sa stretávame s modrou značkou (možnosť zostupu do Horného Vadičova, Kubaščíkov alebo do Lutíš). My však neopúšťame červenú značku a na niekoľkých lúkach po trase si vychutnávame Vadičovskú dolinu, Ľadonhoru, Steny, Malú Fatru a Javorníky. Pri kríži pred Obelcom sa stretávame aj so žltou turistickou značkou (možnosť odbočiť do Radôstky). Tá nás bude sprevádzať až na vrchol Obelca a to cez mladšiu bučinu zmiešanú so starším smrekovým lesom. Žltej značky sa budeme držať i naďalej a na Obelci sa nám červená stratí smerom na sever. Pokračujeme klesaním cez bučinu (bez výhľadov) do sedla Skríželné. Natrafíme i na zelenú značku, ktorá tu odbočuje do záveru Povinskej doliny. Stále po žltej sa dostávame cez krátky zalesnený úsek na spevnenú cestu, ktorá verne traverzuje zvlnený reliéf Stien. Žltá značka končí pod Poľanou, napojíme sa na modrú turistickú značku a stálym klesaním cez mladý borovicový les schádzame na lúky nad Budatínskou Lehotou. Tu máme možnosť posledných, veľmi pekných výhľadov na Javorníky, Kysucké Nové Mesto a širšie okolie. Celá trasa viedla okolo Vadičovskej doliny. I keď zväčša vedie klasickým kysuckým turistickým terénom, mnohé miesta po trase Vás prekvapia nečakanými širokými výhľadmi. Turista, ktorý nepochádza z Kysúc, bude určite nadšený a veľmi milo prekvapený z krásy tejto túry. Aj keď terén nie je mnohotvárny, tak práve tento nedostatok vykompenzujú nečakane krásne úseky s množstvom výhľadov do rôznych smerov. Športklub turistiky organizuje práve na tejto trase Letný a Zimný prechod Kysuckou vrchovinou (1. ročník sa uskutočnil v r.1977). Keďže terén nie je zvlášť náročný, táto túra (hoci i v skrátenej verzii) je vhodná pre všetkých vyznávačov rekreačnej turistiky. V zimnom období je taktiež hojne navštevovaná bežkármi.

TRASA Č.5 - Z VADIČOVSKEJ DO POVINSKEJ DOLINY OKOLO ĽADONHORY (mapa, profil) Trasa : Dolný Vadičov - chata Ľadonhora - pod Ľadonhorou - Horný Vadičov, Kubačíkovci - Skríželné - Povina, Kremienka - Povina, Tatarovce - Povina, bývalá chata Jedľovina Náročnosť : 9 kilometrov / 480 metrov / nenáročná / čas prechodu cca 3 hod. Popis trasy : Uvedená trasa je značená zelenou turistickou značkou a je spojkou medzi Vadičovskou a Povinskou dolinou. Využívané sú len jej niektoré úseky, komplexne nie je využívaná. Štartujeme v Dolnom Vadičove, zo zastávky SAD pri obecnom úrade. Od zastávky sa kúsok vrátime a natrafíme na zelenú značku. Nasledujeme ju cez odnož obce popri miestnom potoku. Obchádzame bývalú chatu Ľadonhora a pokračujeme strmším výstupom cez ihličnatý les. Ďalej traverzujeme dolnú časť Ľadonhory cez smrekový les. Tu je nutné dávať pozor na orientáciu. Chodník sa často stráca v bujarom poraste šípových ruží, hlohov, trniek a iných krov. Prichádzame k turistickému smerovníku pod Ľadonhorou, odkiaľ schádzame poniže k domom v závere Horného Vadičova (časť Kubaščíkovia). Po zelenej značke začíname stúpať cez lúčnatý terén a turistické stredisko Hájnice až na Skríželné. Ak sa otočíte proti smeru Vášho výstupu, ohromí Vás výhľad na celú Malú Fatru, kde ostro kontrastuje rozorvaný Veľký Rozsutec s hladko modelovaným masívom Stohu. Po chvíľke bez dychu sa spustíme do záveru Povinskej doliny k chate Kremienka. Zostup vedie bukovo-smrekovým lesom. Od chaty Kremienka pokračujeme asfaltovou cestou cez osadu Tatarovce (mnohé pekné chalúpky v kysuckom štýle) až k bývalej chate Jedľovina, kde túru ukončíme. Zelená značka ďalej pokračuje na vrchol Žihľavného Grúňa (748 m) a od neho pokračuje k hrebeňu Kysuckej vrchoviny (tu sa napája na červenú značku). Tento úsek však možno odporúčať skôr ako samostatnú túru, nie v nadväznosti na našu pôvodne opisovanú trasu.

TRASA Č.6 - OKOLO LODNIANSKEHO CHOTÁRA (mapa, profil) Trasa : Kysucký Lieskovec - Rovne - sedlo Rovne nad Klubinou - Bartkv kopec - sedlo Korcháň - Lodno Náročnosť : 9 kilometrov / 500 metrov / nenáročná / čas prechodu cca 3 hod. Popis trasy : Veľmi vhodná trasa pre rekreačných turistov. Štartujeme v centre obce Kysucký Lieskovec pri turistickom smerovníku so žltou značkou. Značka nás prevedie zo začiatku po obci a nakoniec zamieri na rozľahlé lúky, kde sa často pásava dobytok z miestneho družstva. Na niektorých úsekoch môže byť orientácia náročnejšia. Je preto vhodné sa orientovať podľa mapy. Značka totiž prechádza na severnú stranu Marusovho vrchu a po tejto strane ho aj traverzuje v smrekovom lese. Pod Marusovým vrchom sa pred nami nečakane vynorí kaplnka s lavičkami - príjemné miesto na kratší odpočinok. Pokračujeme stále nenáročným, zľahka stúpajúcim terénom až do sedla Rovne nad Klubinou. Žltá značka odtiaľto pokračovala do obce Klubina, v súčasnosti je však zrušená (zostup je napriek tomu možný, keďže chodník je zreteľný a turistické značky sú ešte viditeľné). V sedle sa nachádza ďalšia kaplnka s lavičkami a taktiež slabo výdatný upravený prameň pitnej vody. Po občerstvení sa pokračujeme okolo Lodnianskeho chotára po červenej značke (smerom na juh) stúpaním na Bartkov kopec. Z jeho vrcholu (775 m) klesneme ku krížu do sedla Korcháň. Ďalším klesaním cez les zídeme na lúky a ponad lodnianske domčeky schádzame až ku konečnej zastávke SAD v obci Lodno. Zo sedla Korcháň je možné pokračovať po červenej turistickej značke cez Kykulu (826 m) k turistickému bodu Nad Matúškovou, odtiaľ pokračovať po zelenej značke na Žihľavný Grúň a neznačkovaným, ale zreteľným hrebeňovým chodníkom zísť cez Skáčkovu horu a Pleš znova do Kysuckého Lieskovca. Toto predĺženie je uzatvorením túry okolo Lodnianskeho chotára. Vedie prevažne smrekovým lesom s veľmi obmedzenými výhľadmi, bez väčších prevýšení. Túra sa však predĺži o 10 kilometrov a asi 300 metrov prevýšenia, pričom treba rátať aj s ďalšími 3 hodinami šľapania.

TRASA Č.7a)- VÝSTUP NA JAKUBOVSKÝ VRCH Z NESLUŠE (mapa, profil) Trasa : Nesluša - osada Ostré - osada Tabačkovci - Jakubovský vrch (875 m) - osada Mračkov - Kazícka Kýčera (910 m) - Ráztoka - sedlo pod Starou lúkou - Rudinská Náročnosť : 16 kilometrov / 700 metrov / náročná / čas prechodu cca 6 hod. Popis trasy : Veľmi zaujímavá trasa, najmä jej prvá polovica. Druhá polovica trasy je skôr monotónna, prechádzajúca smrečinou bez výhľadov. Z centra obce Nesluša pokračujeme hore Neslušanskou dolinou, kým nenatrafíme na turistický smerovník s modrou značkou (SAD Píla). Kráčame krátky úsek pomedzi domy v obci, potom nás čaká stále stúpanie cez lúky a bukovo-smrekový les až so osady Ostré (všimnite si veľmi pekné rekreačné chalúpky). Turistický smerovník nás oboznamuje s krížením sa našej trasy so žltou turistickou značkou (môžeme po nej narýchlo vystúpiť na vrchol Žiaru, asi 1 km po žltej a potom provizórne značeným chodníkom). Po nej môžeme zísť do Nesluše k hotelu Les a ku konečnej zastávke SAD v Nesluši. Modrá značka pokračuje už len miernejším stúpaním viac-menej lúčnatým terénom cez viaceré kysucké osady (Hrivíkovci, Tabačkovci). Pripája sa k hrebeňu Javorníkov (červeno značený turistický chodník) a pokračuje spolu s červenou na Jakubovský vrch (875 m). Vrchol je úplne bez výhľadov, zalesnený smrečinou. Po krátkom odpočinku schádzame cez osadu Čulákovci (výhľady do Rudinskej doliny a do doliny Dlhej nad Kysucou) prichádzame k turistickému smerovníku nad osadou Mračkov. Tu sa náš smer trasy opäť mení a pokračujeme po modrej značke. Chodník vchádza do hustého vysokého smrekového lesa a takéto pozadie nás bude sprevádzať až takmer do cieľa. Chodník je takmer úplne bez výhľadov, len s malými prevýšeniami, chodník je v istých miestach slabo znateľný. V tunajších horách môžeme stretnúť veľké množstvo vysokej a čiernej zveri. Zostupujeme žltou značkou zo sedla pod Starou lúkou do obce Rudinská husto zarasteným terénom, na niektorých miestach je rozbahnený. Chodník je málo využívaný. Z Rudinskej môžeme využiť spoje SAD premávajúce do Kysuckého Nového Mesta. Z cykloturistického hľadiska je pre horský bicykel vhodný len úsek na hrebeni Javorníkov, podobne to platí aj pre bežky. Celkovo je trasa dosť náročná i peši.

TRASA Č.7b) - Z DOLNÝCH KYSÚC NA HORNÉ KYSUCE CEZ JAKUBOVSKÝ VRCH (mapa, profil) Trasa : Nesluša, konečná SAD - osada Šindelná - Vrchrieka (861 m) - osada Vavrovci - osada Jurdovci - Jakubovský vrch (875 m) - Kýčera - Bukovina - Turzovka Náročnosť : 16 kilometrov / 750 metrov / stredne náročná / čas prechodu cca 5,5 hod. Popis trasy : Krajinársky pozoruhodná trasa vedúca otvoreným terénom cez mnohé kysucké osady, s viacerými veľmi peknými výhľadmi. Nástup je na konečnej zastávke SAD v obci Nesluša. Tu sa chytíme žltej značky a po chvíli prechádzkového tempa cez niekoľko posledných domov sa musíme pripraviť na poriadne stúpanie cez bukovinu. Terén je dosť strmý a po približne 2 kilometroch dosahujeme osadu Kubalovci, cez lúku prichádzame k Mičekovcom a do osady Šindelná, kde pokračujeme už po modrej značke na Vrchrieku (861 m). Odtiaľto už pohodovým mierne zvlneným otvoreným hrebeňom Javorníkov po červenej značke míňame veľa kysuckých osád (Vavrovci, Cabukovci, Jurdovci) až prichádzame na Jakubovský vrch (875 m). Na jeho vrchole odbočíme z hrebeňa Javorníkov a po modrej značke sa vydáme na horné Kysuce. Znova sa nám otvoria výhľady, a to už na hornokysucké vrchy. Prechádzame ponad dolinu Dlhej nad Kysucou. Po trase je množstvo kysuckých osád. Približne po 5 kilometroch schádzame cez lyžiarske vleky turistického strediska Bukovina ku chate Bukovina a odtiaľ modrá značka vedie až ku železničnej stanici v Turzovke. Trasa je veľmi vďačná čo sa týka počtu výhľadov na kysucké vrchy a množstva tradičných kysuckých osád a chalúp. Pre Nekysučana je to priam ideálna trasa, ak túži spoznať kysucké vrchy v ich plnej kráse. Túra sa dá veľmi dobre absolvovať aj na bežkách, úsek Turzovka, Bukovina - Jakubovský vrch je v zime nádherný a pohodovo nenáročný. V lete je možnosť trasu absolvovať i na horských bicykloch. Vrelo odporúčame všetkým turistom, či už rekreačným ako aj tým rýchlejším, najmä pre pestrosť trasy a spoznanie kysuckých osád v ich plnej kráse a naživo. Športklub turistiky poriada lyžiarske i pešie prechody hrebeňom Javorníkov, a teda i na úseku tuná opisovanej trasy Jakubovský vrch - Vrchrieka.

TRASA Č.8 - VÝSTUP NA CHOTÁRNY KOPEC Z OCHODNICE (mapa, profil) Trasa : Ochodnica - Belajky - Chotárny kopec (906 m) -Črchľa - Griečovci - horský hotel Husárik - Čadca Náročnosť : 15 kilometrov / 530 metrov / stredne náročná / čas prechodu cca 4 hod. Popis trasy : Zaujímavejšia je druhá polovica trasy. Zelenú značka v Ochodnici nájdeme pri miestnom pohostinstve a potravinách. Stúpa hore cestou okolo rodinných domov a vychádza na severné lúky ponad obec. Zo začiatku vedie lúkami. Turisti zameraní na výhľady si teda užijú svoje. V osade Belajky treba dávať veľkú pozor na orientáciu, zeleno značený turistický chodník sa totiž stáča prudko doľava. Z Belajok je veľmi dobrý výhľad na Dunajov a na Kysuckú vrchovinu. Z osady začína prudší výstup smrekovou horou až na vrchol Chotárneho kopca (906 m), ktorý sa nachádza na hrebeni Javorníkov a je aj jedným z najvyšších vrchov na tomto hrebeni. Stretávame sa tu teda i s hrebeňovou červenou značkou, po ktorej budeme klesaním cez lúku plnú čučoriednikov a malinčia klesať cez osady Janščovci, Vojtovci, Ivorovci do osady Griečovci, kde odbočuje žltá značka do miestnej časti Čadce - Rieky. Ďalej nasledujeme červenú značku a miernym klesaním okolo kysuckých chalúp v osade Griečovci prechádzame stále lúčnatým terénom s mnohými výhľadmi popod vrchol Briavy s vysielačom až ku horskému hotelu Husárik. Od Husárika vedie do Čadce spevnená cesta. Lyžiarom odporúčame z uvedenej trasy využiť úsek Chotárny kopec - Husárik - Čadca, ktorý je veľmi vďačný a pritom nenáročný. V lete ho takisto možno zdolať na horskom bicykli. Úsek Ochodnica - Chotárny kopec má značné prevýšenie a nie je vhodný pre lyžiarsky alebo cykloturistický prechod. Športklub turistiky poriada každý rok 6. januára lyžiarsky prechod na úseku Čadca - Husárik - traverz Chotárneho kopca - Petránky - Vrchrieka - Nesluša, ktorý je úsekom opisovanej trasy. Takisto občasne poriada v tejto oblasti pešie ale aj lyžiarske prechody (marcový peší výstup na Chotárny kopec a pod.). Na Chotárny kopec sa pritom vystupuje z netradičných východísk (Dunajov, Krásno nad Kysucou) a po neznačkovaných chodníkoch.

TRASA Č.9 - PRECHOD Z POVINSKEJ DO BYSTRICKEJ DOLINY S VÝSTUPOM NA VEĽKÚ RAČU (1236 M) (mapa, profil) Trasa : Povina, bývalá chata Jedľovina - sedlo Meriadov - sedlo Korcháň - Stará Bystrica - Senkov - sedlo pod Orlom - Malá Rača - Veľká Rača - chaty pod Račou - Oščadnica, Lalíkovci Náročnosť : 30 kilometrov / 1200 metrov / extrémne náročná / cca 15 hod. Popis trasy : Jedná sa o trasu určenú výhradne pre zdatných a náročných turistov - pre peších fajnšmekrov, ktorí obľubujú netradičné a veľmi náročné túry. Opisovaná trasa je náročná kilometrážou i celkovým prevýšením, prechádza totiž dvoma dolinami a dosahuje aj najvyšší vrch Kysúc - Veľkú Raču (1236 m). Rekreačným turistom odporúčame rozdeliť si ju na dve až tri časti. Odvážlivci štartujú na zastávke SAD Povina, Jedľovina. Zrušenou, ale zreteľnou, modrou turistickou značkou kráčame po spevnenej ceste asi 3 kilometre cez smrekový les. Bývalá modrá značka potom prudko stúpa priamo hore do lesa a do sedla Meriadov ku krížu. Tu sa už napojíme sa červenú značku a pokračujeme cez Kykulu do sedla Korcháň. Výhľady sú tu obmedzené a obpklopuje nás len bukovo-smrekový les. Zo sedla Korcháň sa spustíme po zelenej značke do Bystrickej doliny, prejdeme premostenie Bystrického potoka a pokračujeme asfaltkou popri chránených lipách vpravo do centra obce Stará Bystrica (tu pozor na orientáciu, v tejto časti je chodník najslabšie značený !). Pri kríži v obci chodník odbočuje vľavo (smer sever) a nabieha na hrebeň Senkova. Najskôr lúkou a potom lesa dosť strmým a náročným stúpaním dosahujeme najskôr Dedovú (959 m), Senkov (981 m) a výšku naberáme naďalej. Orientácia by nemala byť problémová. V smrekových horách sa nachádza množstvo divej zveri i dravcov. Trasa je na výhľady skúpa, prakticky v tomto úseku ani žiadne nie sú. Môžeme vychutnávať akurát nedotknutú divočinu, ktorá nás tu obklopuje. Traverzom Orla sa približujeme k poľsko-slovenskej hranici a k sedlu pod Orlom, kde sa končí pri turistickom smerovníku naše putovanie so zelenou značkou (na hranici nutný preukaz totožnosti, resp. cestovný pas !). Zo sedla pod Orlom sa terén sčasti otvorí a prechádzame spolu s modrou značkou takmer lúčnatou krajinou so skupinkami stromov, zväčša mohutných a starých bukov. Strmo vedúcim chodníkom dosahujeme vrchol Malej Rače (1153 m). Už v miernejšom stúpaní, keďže výšku máme nabratú, dosahujeme i najvyšší vrchol Kysúc - Veľkú Raču (1236 m). Na vrchole je rozhľadňa, vedie tu náučný chodník, na poľskej strane sa nachádza i turistická chata. Výhľady z Rače sú na všetky strany úchvatné. Otvára sa nám kruhový výhľad do veľkých vzdialeností. Vidieť tu možno všetky pohoria na strednom Slovensku, veľkú časť poľských Beskýd a Moravsko-Sliezských Beskýd. Za jasného počasia nie je problém vidieť i vysokotatranské štíty. Z Rače schádzame po zelenej značke strmo cez bukový les k chatám pod Račou a k horným staniciam tunajších lyžiarskych vlekov. Zelená značka od chát prudko stáča vpravo a klesá cez lúčnatý Príslop a Moskaľovcov do Oščadnice, Lalíkovcov, kde je cieľ tejto obzvlášť náročnej túry na zastávke SAD. Do úvahy pripadá túto trasu absolvovať v celku iba pešo, cykloturistika nie je možná i vzhľadom k tomu, že Veľká Rača je ŠPR, bežkársky je zaujímavý úsek chaty pod Račou - Veľká Rača - sedlo pod Orlom - Senkov - Stará Bystrica. Na tomto úseku organizuje Športklub turistiky na prelome februára a marca lyžiarsky prechod (jeho štart je v Oščadnici na železničnej stanici). I keď ide o náročnejšie podujatie svojho druhu, má svoje zvláštne čaro a zvládajú ho i rekreační turisti.

TRASA Č.10 - POTULKY V OKOLÍ KYSUCKÉHO NOVÉHO MESTA (mapa, profil) Trasa : Kysucké Nové Mesto - chránená lipa v KNM - chatová osada Škorčie - Šerkov - Tábor Náročnosť : 8 kilometrov / 350 metrov / nenáročné / čas prechodu 2 hod. Popis trasy : V okolí Kysuckého Nového Mesta je viacero možností trávenia voľného času v prírode. Veľmi obľúbenou destináciou pešej a bežkárskej turistiky je chatová osada Škorčie a následne ňou prechádzajúca spevnená lesná cesta traverzujúca Šerkov a Tábor v celkovej dĺžke asi 8 kilometrov. Peši sa môžeme vydať zo severnej periférie mesta Kysucké Nové Mesto lesnou spevnenou cestou k chránenej lipe (viac ako 500 rokov), prejdeme železničné priecestie a prechádzame okolo rekreačných chát v Škorčí. Prostredie je tu veľmi kľudné a vhodné pre relaxáciu aj tých najlenivejších turistov. Cesta ďalej prechádza okolo kríža a miernym stúpaním vchádza do smrekového lesa. Prichádzame na križovatku lesných ciest a odbočujeme vľavo do strmšieho stúpania. Ďalej sa cesta kľukatí a traverzuje tak v miernom stúpaní Šerkov a neskôr Tábor. V okolitých lesoch je hojné množstvo húb a lesných plodov (maliny, černice, lesné jahody). Po trase narazíme i na niekoľko upravených slabých prameňov. Asi na 7. kilometri prichádzame na pravotočivú zákrutu lesnej cesty nad veľkou poľanou, kde sa nám naskytne najkrajší výhľad na trase. Vidieť Malú Fatru a hrebeň Stien s Ľadonhorou. To sa už nachádzame v horách Tábora. V okolí bude čoskoro vyznačkovaná sieť miestnych turistických chodníkov s bohatými možnosťami túlania sa po smrečinách na Tábore. Od vyhliadky asi 500 metrov povyše cesty sa nachádza Skalný prameň - upravený slabovýdatný prameň pitnej vody vyvierajúci priamo z flyšového podložia. Ešte vyššie nad Skalným prameňom sa nachádza kríž - božia muka. Odtiaľto vľavo je možnosť napojiť sa po 500 metroch zvážnice na modro značený turistický chodník vedúci na vrchol Tábora (697 m). Ak sa ale rozhodneme pokračovať ďalej po ceste, tak tá sa asi po 500 metroch končí a môžeme zísť neznačkovaným ale zreteľným chodníkom z jej konca do Skotne - tu sa nachádza medzi obyvateľmi Kysuckého Nového Mesta veľmi známy a hojne navštevovaný prameň pitnej vody. Odtiaľto po lúke zídeme až do Kysuckého Nového Mesta. Lesná cesta na Tábore slúži taktiež bežkárom a je skvelou mierne zvlnenou trasou pre všetkých, aj časovo zaneprázdnených obyvateľov mesta. Tiež nemožno zabudnúť na milovníkov horských bicyklov. Pre nich je táto cesta taktiež výborným spestrením tréningu pri príprave na náročnejšie podujatia. Celkovo možno teda zhodnotiť túto oblasť ako využiteľnú v prospech nenáročného turistického vyžitia sa v prírode pre každého - pešieho turistu, bežkára, cykloturistu, hubára, horára, rodiny s deťmi. Oblasť sa stane atraktívnejšou i po vybudovaní siete miestnych chodníkov a následnom spropagovaní tejto oblasti.