Koniec októbra býva zároveň aj koncom značkárskej sezóny, keď už chladné a najmä upršané jesenné počasie neumožňuje vykonávať mnohé značkárske aktivity v teréne. Zároveň to býva časom bilancovania celej uplynulej sezóny.

Počas tejto sezóny sa podarilo v našom regióne obnoviť takmer 140 km peších aj lyžiarskych značených trás. Z obnovených značených trás to boli väčšinou kratšie úseky, ktoré však už mali najlepšie roky za sebou a obnova na viacerých z nich bola potrebná. Medzi ne patria nasledovné úseky:

Kysucká vrchovina: Povina, Jedľovina – Radôstka, Povina, Jedľovina – Dolný Vadičov (zeleno značené trasy), Kysucký Lieskovec – Klubina (žlto značená trasa).

Javorníky: Nesluša – Čadca (zeleno značená trasa), Divina, Hucerovci – Mičekovci, Solisko – prameň Kysuce, Turzovka, Turkov – Dlhá nad Kysucou (žlto značené trasy).

Keď sa u nás na Kysuciach spomenie názov pohoria Javorníky, každý si pod týmto názvom predstaví najmä mierne profilovaný hrebeň s vrchmi ako Jakubovský vrch, Chotárny kopec, prípadne pre nás „dolnokysučanov“ blízky Tábor, možno ešte tak Veľký Javorník s rekreačným strediskom Kasárne. Avšak do tohto pohoria patrí aj bradlovité pásmo, nachádzajúce sa v juhovýchodnej časti na pomedzí Považskej Bystrice a Púchova. Reprezentujú ho najmä výhľadové vrchy Holíš a Klapy, miestnymi nazývanými aj Cigánka. A práve do týchto končín viedli jedny z prvých turistických krokov tejto sezóny v rámci Športklubu turistiky Kysucké Nové Mesto.

Všeličo o kopcoch - Vreteň a Tábor - čo sa tu dialo počas roka 2017.

KNIHA NA VRETNI – Kysucká vrchovina

Rok 2017 sa blíži ku koncu a na záver sa zvykne hodnotiť uplynulý čas – pre nás turistov je to končiaca sa turistická sezóna. Rozoberajú sa zážitky a dojmy z jednotlivých akcií, tvoria sa plány na budúci rok.
Aj kysuckí značkári bilancujú svoje výkony počas uplynulej sezóny. Aj keď nie vždy počasie prialo tak, ako by sme si želali, podarilo sa nám obnoviť vyše 130 kilometrov značených trás v kysuckom regióne. K tomu samozrejme patrila aj údržba na dvoch desiatkach smerovníkov, pričom viaceré z nich bolo nutné vymeniť za nové. Takisto to bolo so smerovými tabuľkami, kde tiež prebehla pomerne rozsiahla výmena poškodených tabuliek za nové. Z obnovených značených trás to boli nasledovné úseky:

Návšteva najvyššieho vrcholu takmer každého pohoria má vždy svoje čaro a teší sa prevažne veľkému záujmu. A ešte keď k tomu všetkému ide o jedno z najvyšších a zároveň najatraktívnejších pohorí nášho Slovenska, pričom daný vrchol poskytuje pri dobrom počasí a viditeľnosti výhľady do širokého okolia, tak záujem rastie oveľa rýchlejšie. Jedným z takých vrcholov je vrch Bystrá, ktorá svojou nadmorskou výškou 2248 m je najvyšším vrcholom Západných Tatier. Do týchto končín sa vybrali 8. októbra 2017 aj turisti zo Športklubu turistiky Kysucké Nové Mesto počas autobusového zájazdu.

Dňa 1. septembra usporiadal oddiel ŠKT Kysucké Nové Mesto v spolupráci s mestom Kysucké Nové Mesto 10. ročník už tradičného primátorského výstupu na Holý vrch v Kysuckej vrchovine. Holý vrch je najvyšším vrcholom v katastri Kysuckého Nového Mesta, má nadmorskú výšku 912 m a nachádza sa v hrebeni Stien. Je to hlavný  vrcholový bod  tohto primátorského  výstupu.

Šport klub turistiky Kysucké Nové Mesto usporiadal dňa 5.8.2017. sobota , už 7-mý ročník Dolnokysuckej Spomienkovej 50-tky na počesť všetkých turistov a priateľov turistiky ktorý už nie sú medzi nami.

Latinským slovným spojením „via ferrata“ (zaistená cesta) sa obyčajne označuje cesta v náročnom horskom teréne, ktorá je zabezpečená reťazami, lanami, stúpačkami, rebríkmi a inými pomôckami umožňujúcimi jej zdolanie ( železná cesta alebo jednoducho povedané – horolezecká cesta zaistená fixnými lanami, a iným pomôckami ako už bolo spomenuté ). Na Slovensku máme viacero turistických trás so zabezpečením podobného charakteru. Prvá skutočná „ferrata“ zrovnateľná s trasami v rakúskych či talianskych Alpách bola však vybudovaná až v roku 2013 v Lúčanskej Malej Fatre. Takzvaná Ferrata HZS (Horskej záchrannej služby) vedie z mesta Martin (časť Stráne) k chatám v rekreačnom stredisku Martinské hole (Martinky). Cesta prechádzajúca kaňonom Pivovarského potoka ( údajne sa s neho brala voda do miestneho pivovaru ) je jednosmerná a v bode pod vodopádmi sa delí na možnosť vybrať si ľahší (B) alebo náročnejší (C) variant výstupu. Oba varianty sa neskôr opäť spoja.