Čuhár je zovšeobecnené prímeno pre všetkých pôvodných obyvateľov Kysuckého Nového Mesta odvodené od kruhu špecializovaných kožušníckych remeselníkov, ktorí tu žili a šili čuhy - ťažké dlhé valašské vrchné kabáty siahajúce po zem. Čuháreň je zemepisný názov mesta odvodený od podstatného mena Čuhár, teda miesto, kde žijú Čuhári. Keď sa ideš trápiť – mordovať, tak je to moodóóórrr, preto takýto názov na akciu na bicykľoch.      

Vrchol Vreteň  patri do pohoria Kysucká vrchovina a bol vždy atraktívny pre turistov v každom ročnom období. Z pôvodných drevín sa tu zachovali bučiny a jedľové bučiny, vo vyšších polohách so smrekom. Miestami si udržali prirodzený charakter, často i pralesovitý vzhľad. V dnešnej dobe prevažujú smrekové monokultúry. Nachádzajú sa tu i viacerí zástupcovia vzácnych horských lesných druhov rastlín (perovník pštrosí, horec luskáčovitý), ako aj vzácne rastlinné druhy lúčnych a pasienkových spoločenstiev charakteristických pre toto územie (mečík strechovitý a vstavače). V minulosti sa vraj na lúke na Vretni kosila tráva a ako seno ju potom v batohoch znášali dole , kto iný ako ženy – skloňme pred nimi aspoň tri klobúky. Zo živočíchov si popri vysokej i čiernej poľovnej zveri zasluhujú pozornosť šelmy kuna lesná, rys ostrovid, vlk obyčajný, ale objaví sa tu už aj diva sviňa a medveď.

Pôvodná rozhľadňa  pod vrcholom Tábor neviem kde a odkedy presne  stala ( hoci som to zisťoval aj u starších pamätníkov ) , ale pamätám si ju asi ako 5-ták alebo 6-ták,  keď som začal na Veľkú noc ráno chodiť  ku krížu , ako ku hrobu na slávnosť zmrtvých vstania pána. Potom po krátkej pobožnosti kňazom pri kríži  keď od ohňa a kríža ostatní odišli  (bolo to možno hore dole + - viac menej  100 ľudí , ako kedy a aj podľa počasia), sme išli už za svitania ďalej popod vrchol Tábor po lúkach na bahniatka aby som s nimi potešil mamu. Pamätám si to len veľmi slabo, ako akúsi drevenú zrúcaninu ,ale že to bola rozhľadňa ma vtedy ani  nenapadlo, ani som nevedel čo to je rozhľadňa , ako krátkeho mamľasa. Na vrchole Tábor  697,4 mnm som v roku 2004 zabudoval vedľa turistického smerovníka najvyššieho bodu vrcholu na strom prvú vrcholovú skrinku a knihu účasti návštevníkov – zapisovateľov tohto významného Kysuckého bodu v pohorí Javorníkov.

V nedeľu 14.II sa vyberám opäť do vyšších polôh za snehom. Pridali sa aj ďalší traja nadšenci bielej drogy. Šľapeme  z Čadce na Husárik po svojich. Bežky sa svojimi majiteľmi nechali niesť ako kráľovné, ale veď ony nám to vrátia, zato nás dole kopcom zasa odvezú, tak je to 1:1. Snehu a toho krásneho trblietavého prašanu je veľa až miestami dosť.  Dochádzame k hotelu Husárik kde pri turistickom smerovníku konečne pripíname bežky. Teplota je cca -5°C.Spoza tmavých šedých mrakoch – rumburákoch občas začína vykukovať slniečko a objavuje sa aj krásna modrá obloha – hra tieňov , slnečných lúčov a trblietajúceho snehu- ohromný zážitok. Kto to nezažil môže ľutovať a nielen to. Veľa čerstvého prašanového snehu na stromoch, kríkoch, plotoch, chalupách vytvára neopísateľnú a neopakovateľnú atmosféru, nedá sa to slovami ani opísať, to musí človek zažiť. Takú zázračnú  krásu môže vytvoriť len príroda.

V sobotu 6.2. keďže v meste a ani po okolitých vyššie položených lúkach a kopcoch ani stopa po snehu. Potvora dáždik zmyl a roztopil biele potešenie pre bežkárov aj turistov a predpoveď počasia bola ako na jar. Rozhodujem sa že pôjdem do vyšších polôh za snehom a peknou tichou prírodou. Nastupujem do autobusu smer Nesluša - Horná škola aj s bežkami a na poslednú chvíľu nastupujú s ohnutými drievkami aj dve kamarátky ,tak nepôjdem sám- šťastie č.1. Vraj aj oni idú niekde za snehom. V autobuse sa Maja dala do reči s ďalšou kamarátkou a dojednáva odvoz s konečnej zástavky ktorá pôjde naším smerom s terénnym autom až pod Jakubovský Vrch na chalupu. To bolo šťastie č.2. Tak sa aj stáva. Vystupujeme s autobusu a presadáme do veľkého auta lebo je obsadené len na 20%. Vezieme sa cestou pod Poľany mokrou, špinavou, blatistou cestou, postupom už po ceste s postupne pribúdajúcou výškou viac a viac snehu.

Čo je to kysucká 35-tka?

Rok 2020 nebol pre turistiku jednoduchý z dôvodu pandémie COVID19. Mnoho turistických akcií a podujatí bolo zrušených, prejavovali sa aj obavy z cestovania nielen do susedných krajín, ale aj verejnou dopravou. Ani v značkovaní to nebolo jednoduché. Jarné obdobie bolo neisté nielen spomínanou pandémiou, ale aj neistotou ohľadom financovania a oficiálneho začiatku značkárskych prác. Našťastie všetko dobre dopadlo, a tak sme sa mohli už začiatkom leta pustiť do plánovanej obnovy značených trás.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam sa podarilo obnoviť značenie v našom regióne na všetkých plánovaných trasách, čo je približne 120 kilometrov. Zároveň bola vykonaná údržba na približne 28 smerovníkoch, bolo vymenených viacero smeroviek (smerových tabuliek) spolu s tabuľkami miestnych názvov, nový náter dostalo niekoľko značkárskych kolov a niekoľko nových koncových značiek zdobí smerovníky, kde príslušná trasa končí.

Turisti ŠKT KNM, organizujú pravidelne a tradične v Kysuckej vrchovine už 18. rokov : 17.novembra  ,,Zamykanie  Kysuckej Brány´´ ( dvoj - vrchol Rochovica , Brodňanka medzi vrcholmi tečie rieka Kysuca) na vrchole Brodňanky 719,8m. Potom do Rudinky na kapustnicu alebo guľáášš!!!  A domov.

Tento 19. ročník to bolo inač, lebo to organizoval ,,vírus´´. Všetky turistické akcie sú zrušené a tak aj zamykanie Brány bolo zrušené, nič sa neorganizovalo – zákaz. No napriek tomu niektorí turisti sa súkromne vybrali do prírody za slniečkom a na čerstvý vzduch a aj na vrchol Brodňanky. Pár sa nás nakoniec na vrchole Brodňanky stretlo a nezávisle od seba sme zamkli Kysuckú Bránu. Potom  rozchod domov. Žiadny guľáš ani kapustnica ale "náhubok". Neprialo nám ani slniečko, ale hlavne nepršalo a boli sme na čerstvom vzduchu.  A tak aspoň tento veršík :

Zamykanie Kysuckej brány 2020.