Kysucké Nové Mesto leží v časti Javornikov na rozlohe cca 2597 ha s počtom  cca 16500 obyvateľov. Na železničnej stanici v KNM vo vstupnej hale, ako do ,,vstupnej a výstupnej brány do mesta´´ som osadil informačnú tabuľu Javorníky – východ – KNM. Prečo ?                                                   

Viacerí z nás turistov, ako aj značkárov sme si mysleli, že rok 2021 bude oveľa menej náročný ako ten predchádzajúci. Žiaľ toto očakávanie sa až tak nepotvrdilo. Síce na konci jarného obdobia sa situácia s koronavírusom ukľudnila, isté obmedzenia bolo poznať, najmä s turistikou mimo našich hraníc. Našťastie začiatok značkárskych prác nebol nijako zvlášť ovplyvnený, a tak sme sa mohli pustiť do našich značkárskych aktivít už začiatkom mája. 

Aj napriek všetkým náročným situáciám, ktoré nás v minulom roku neminuli, sa podarilo obnoviť turistické značenie na vyše 130 kilometroch peších trás. Približne desiatka kilometrov značených lyžiarskych trás má takisto obnovené značenie. Nový náter dostalo približne 20 smerovníkov, osadených bolo niekoľko nových smerovníkov. Pevne dúfame, že vydržia čo najdlhší čas a nestanú sa obeťami vandalov alebo zlodejov starého železa.

Z trás, kde prebehla obnova značenia, uvádzam nasledovné úseky:

      Čuhár je zovšeobecnené prímeno pre všetkých pôvodných obyvateľov Kysuckého Nového Mesta odvodené od kruhu špecializovaných kožušníckych remeselníkov, ktorí tu žili a šili čuhy - ťažké dlhé valašské vrchné kabáty siahajúce po zem. Čuháreň je zemepisný názov mesta odvodený od podstatného mena Čuhár, teda miesto, kde žijú Čuhári. Keď sa ideš trápiť – mordovať, tak je to moodóóórrr, preto takýto názov na akciu na bicykľoch.      

Vrchol Vreteň  patri do pohoria Kysucká vrchovina a bol vždy atraktívny pre turistov v každom ročnom období. Z pôvodných drevín sa tu zachovali bučiny a jedľové bučiny, vo vyšších polohách so smrekom. Miestami si udržali prirodzený charakter, často i pralesovitý vzhľad. V dnešnej dobe prevažujú smrekové monokultúry. Nachádzajú sa tu i viacerí zástupcovia vzácnych horských lesných druhov rastlín (perovník pštrosí, horec luskáčovitý), ako aj vzácne rastlinné druhy lúčnych a pasienkových spoločenstiev charakteristických pre toto územie (mečík strechovitý a vstavače). V minulosti sa vraj na lúke na Vretni kosila tráva a ako seno ju potom v batohoch znášali dole , kto iný ako ženy – skloňme pred nimi aspoň tri klobúky. Zo živočíchov si popri vysokej i čiernej poľovnej zveri zasluhujú pozornosť šelmy kuna lesná, rys ostrovid, vlk obyčajný, ale objaví sa tu už aj diva sviňa a medveď.

Pôvodná rozhľadňa  pod vrcholom Tábor neviem kde a odkedy presne  stala ( hoci som to zisťoval aj u starších pamätníkov ) , ale pamätám si ju asi ako 5-ták alebo 6-ták,  keď som začal na Veľkú noc ráno chodiť  ku krížu , ako ku hrobu na slávnosť zmrtvých vstania pána. Potom po krátkej pobožnosti kňazom pri kríži  keď od ohňa a kríža ostatní odišli  (bolo to možno hore dole + - viac menej  100 ľudí , ako kedy a aj podľa počasia), sme išli už za svitania ďalej popod vrchol Tábor po lúkach na bahniatka aby som s nimi potešil mamu. Pamätám si to len veľmi slabo, ako akúsi drevenú zrúcaninu ,ale že to bola rozhľadňa ma vtedy ani  nenapadlo, ani som nevedel čo to je rozhľadňa , ako krátkeho mamľasa. Na vrchole Tábor  697,4 mnm som v roku 2004 zabudoval vedľa turistického smerovníka najvyššieho bodu vrcholu na strom prvú vrcholovú skrinku a knihu účasti návštevníkov – zapisovateľov tohto významného Kysuckého bodu v pohorí Javorníkov.

V nedeľu 14.II sa vyberám opäť do vyšších polôh za snehom. Pridali sa aj ďalší traja nadšenci bielej drogy. Šľapeme  z Čadce na Husárik po svojich. Bežky sa svojimi majiteľmi nechali niesť ako kráľovné, ale veď ony nám to vrátia, zato nás dole kopcom zasa odvezú, tak je to 1:1. Snehu a toho krásneho trblietavého prašanu je veľa až miestami dosť.  Dochádzame k hotelu Husárik kde pri turistickom smerovníku konečne pripíname bežky. Teplota je cca -5°C.Spoza tmavých šedých mrakoch – rumburákoch občas začína vykukovať slniečko a objavuje sa aj krásna modrá obloha – hra tieňov , slnečných lúčov a trblietajúceho snehu- ohromný zážitok. Kto to nezažil môže ľutovať a nielen to. Veľa čerstvého prašanového snehu na stromoch, kríkoch, plotoch, chalupách vytvára neopísateľnú a neopakovateľnú atmosféru, nedá sa to slovami ani opísať, to musí človek zažiť. Takú zázračnú  krásu môže vytvoriť len príroda.

V sobotu 6.2. keďže v meste a ani po okolitých vyššie položených lúkach a kopcoch ani stopa po snehu. Potvora dáždik zmyl a roztopil biele potešenie pre bežkárov aj turistov a predpoveď počasia bola ako na jar. Rozhodujem sa že pôjdem do vyšších polôh za snehom a peknou tichou prírodou. Nastupujem do autobusu smer Nesluša - Horná škola aj s bežkami a na poslednú chvíľu nastupujú s ohnutými drievkami aj dve kamarátky ,tak nepôjdem sám- šťastie č.1. Vraj aj oni idú niekde za snehom. V autobuse sa Maja dala do reči s ďalšou kamarátkou a dojednáva odvoz s konečnej zástavky ktorá pôjde naším smerom s terénnym autom až pod Jakubovský Vrch na chalupu. To bolo šťastie č.2. Tak sa aj stáva. Vystupujeme s autobusu a presadáme do veľkého auta lebo je obsadené len na 20%. Vezieme sa cestou pod Poľany mokrou, špinavou, blatistou cestou, postupom už po ceste s postupne pribúdajúcou výškou viac a viac snehu.

Čo je to kysucká 35-tka?