Riekou Kysuca

  V pohorí Javorníkov a Turzovskej vrchoviny leží najzápadnejšia kysucká obec – Makov , kde pramení rieka Kysuca. Ktorý je hlavný prameň rieky Kysuca spomedzi troch potôčkov v Makove sa viedli dlhšie dohady. Najvýdatnejší - a teda hlavný - vyviera nad osadou u Jaši. Nadmorská výška prameňa je 915 mnm. Do Kysuce sa od prameňa po sútok s Váhom na dĺžke vyše 66 kilometrov vlieva 27 riek. V rieke Kysuca nájdeme 26 druhov rýb - napr. pstruha potočného, pstruha amerického, lipňa obyčajného, hrúza Kesslerovho, čerebľu obyčajnú, ale aj raka riečneho, kačicu divú, vodnára obyčajného a vydru riečnu. V blízkosti Kysuce, ale aj ostatných tokov sa nachádza brehová vegetácia tvorená najmä jelšou sivou a porastami vŕb. Brehové porasty plnia funkciu protieróznu, mikroklimatickú, dopomáhajú procesu samočistenia vody, sú biotopom a úkrytom pre mnohé druhy rastlín a živočíchov. Pri vodných tokoch môžeme nájsť užovku obojkovú, salamandru škvrnitú, volavku popolavú, bociana bieleho, nádherne sfarbeného rybárika riečneho.Rieka je splavná len pri krátkodobo zvýšených stavoch hladiny po dažďoch a na jar od Vysokej nad Kysucou (obťažnosť 2-3). Vodácky je takmer nevyužívaná.   

  Napriek tomu sme kysuckej vode neodolali a zhruba v období 80 až 90-tých rokov  sme určité jej úseky na gumených člnkoch dvojkach - kajakoch splavili viac krát. Najkrajší a najdlhší úsek na jeden krát sme splavovali z Čadce až do Budatína , kde ústi do Váhu. Bolo to niekedy na jar koncom mesiaca máj v roku 1986. V koryte po jarných apriľovo-májových dážďoch bolo dosť vody a bolo už dosť teplo, no voda bola ešte stále veľmi studená, takmer ľadová. Rieka pri dostatku vody v koryte je veľmi rýchla. Miestami veľkosť vln dosahuje výšku až pol metra, hlavne na vodných retarderoch, kde sa spomaľuje jej tok a zvyšuje sa hladina. Niekto povie že to nie je možné aby na tejto rieke boli take veľké vlny. Ale keď človek sedí v člnku na hladine rieky a prednou časťou člnka špicom rozráža tieto pereje a vlny sa prehupnu až do vnútornej sedacej části ,  tak si uvedomí po akej rieke sa plaví. Nakoľko sme neboli vodáci ( ale len obyčajní turisti ) a gumenné člnky neboli upravené proti vniknutiu vody do vnútra, tak sme museli občas priraziť ku brehu, vodu z člnka vyliať a potom sme pokračovali ďalej. Voda bola veľmi studená a my maximálne podchladený, lebo v člnku sme sedeli len v plávkach na kúsku polystyrénu a v kaluži chladnej vody. Podchladení sme zastavili a vystúpili z člnkov v  obci Povina a museli sme isť na teplý čaj do krčmy. Keď sme sa zohriali, tak sme pokračovali s malými prestávkami až do Budatína , kde sme skončili plavbu. Tu nás zima triasla už tak, že sme pomaly neboli schopní sa prezliesť do suchého šatstva. Aby sa člnkár neprevrátil do vody musí ako sa hovorí -  hladinu vody veľmi pozorne čítať a počúvať. Dávať pozor kde sa voda hodne vlní - čerí , kde sa vytváraju nadmerné vlny, či nenasleduje veľký spád – kedy voda veľmi huči , tiež pozor na vodné výri a spodné prúdy pod vrchnou hladinou rieky, atď. A veru že sme sa aj pár krát nechcene okúpali. Ale je to aj tak krásny zážitok,  keď hladina takmer stojaca a celé okolie sa v nej odráža ako v zrkadle, a bez veslovania je čln unášaný takmer nepozoravaťeľným prúdom. Je to ale aj námaha keď su stojacé vody , maximalne hreje a pečie slnko , ako trúba zapnutá na 6-tku a musite pádlovať a pádlovať, a niekedy aj v dáždi. Ale stojí to zato skúsiť. Môžu to potvrďiť aj mojí kamaráti – Jaroslav Malčovský, Ondrej Tulec, Mária Tulcová a Karol Macúš.

  Tento rok nám príroda v zime poskytla aj iný druh adrenalínu na rieke Kysuca. Chodieval som sa prebehnúť na bežkách povyše mesta, na polia - lúky okolo rieky smerom na Ochodnicu, ako aj veľa ľudí z mesta. Je to od mesta do Ochodnice a späť približne 10 km. Ľudia čo majú rady pohyb sa tu chodia odreagovať od bežných všedných starosti , zároveň sa nadýchať aj čerstvého vzduchu, stretnúť kamarátov a niečo spraviť pre svoje zdravie a postavu. V mesiaci január keď začal mráz riadne priťahovať (okolo -20°C ) a bolo to už vyše dvoch týždňov, som začal sledovať ako začína hladina rieky Kysuca postupne viac a viac zamrzať . Chodila mi po hlave už viac rokov myšlienka – korytom - hladinou rieky Kysuca prejsť na bežkach , ak budú dobré podmienky. A stalo sa že podmienky nastali , na hladine sa vytváral ľad miestami o hrúbke možno aj 40 cm, aj keď miestami ešte tiekli malé úzké potôčky vody. Neustále som počúval a sledoval  predpoveď počasia ,aby sme neprepásli tu správnu chvíľu. V pondelok 30.januára volám kamarátovi Stanovi Cigánikovi či nepôjde bežkovať na pole a povedal som mu,  že by som to skúsil priamo po ľade na rieke. Bolo krásne slnečné popoludnie a tak po poliach – lúke sme na bežkách došli na úroveň Kysuckého Lieskovca ,kde sa dá ľahko zbehnúť z lúky na zamrznutú hladinu rieky. Tu sme nabehli na zamrznutú hladinu a dali sme sa odfotiť náhodnému bežkárovi. Človeku chodili po hlave všeliake odradzujúce myšlienky – bude ten ľad dosť pevný, neprepadnem sa , neutopím sa atď,  ale keď chce človek niečo skúsiť, musí tieto myšlienky zahodiť. Robíme prvé metre a na prekvapenie to ide úplne bez problému. Miestami sa v ľade vytvorili na povrchu ľadu veľké vzduchové bubliny s tenkou vrstvičkou ľadu na bubline , na ktorej bola malá vrstva snehu, ale pod bublinou bol už pevný ľad a tak sme jasne nevedeli po čom ideme.  Prechod cez tieto bubliny bol maximálne adrenalinový. Prečo ? Odrazu začal tento ľadík pod nami pukať a praskať. V hlave hneď prebehla myšlienka ,, no už som vo vode, zaber a preč z tohto miesta´´.Plný záber s bežkárskými palicami a bežky zahrabali na mieste ako kedysi parná lokomotíva, ale už sme boli na pevnom ľade. Bol to len veľmi krátky moment. Vystrašil nás , ale aj tak pokračujeme ďalej, ale už nie v takej pohode ,ale v strehu , napäti a maximálne zvýšenej pozornosti. Vyhľadavame plochy zamrznutej hladiny ktoré sú krásne hladké , aj keď miestami zasnežené, ale uvedomovali sme si,  že tu rieka je hlbšia ,ale na druhej strane voda tiekla tadeto veľmi kľudne a pomaly, a tak premzla dostatočne do dosť hrubého a pevného ľadu. Miestami v dôsledku úpadku hladiny vody sa ľad vplyvom svojej váhy polámal a vytváral tak veľké krihy a postupne bolo viac a viac rôzných ľadových útvarov. Postupne sme si zvykali na tieto podmienky a prešli popod Povinský most až ku Kysuckému mostu. Generálka na plánovaný prechod z Oščanidce až do KNM sa podarila a bola úspešná.

Predpoveď na ďalšie dni však neveštila nič moc, otepľovanie !!!  Rozhodol som sa preto v stredu – 1.2.2017. skúsiť sa o prvý bežkársky prechod po zamrznutej hladine rieky Kysuca z Oščanidce až do Poviny – cca 16 km /46m-klesanie.  V stredu 1.2.2017. ráno o 7-mej aj s kamarátom Ondrejom Tulcom sme sadli do vlaku a vystúpili v Oščanidci. Prechádzame cez lávku nad riekou do Oščanidce a schádzame k rieke. Tu vidíme ako traktor sťahuje kmene stromov cez rieku - cez vodu. Vidíme že ľad je dosť hrubý aj keď ho traktor rozbil. Je zamračené ale celkom príjemne, vietor nefúka, ľad rieky je zasnežený a nemrzne , je okolo 0°C. Robíme prvé metre bežkárskej stopy na zamrznutej hladine rieky Kysuca. Postupne začína snežiť. Prechádzame okolo byvalých zostatkov základov lavičky – mostka od železnice ku pile v Oščanidci.  Rieka na niektorých úsekoch nie je celkom zamrznutá a úzkym potôčkom si stredom koryta tečie ticho dole. Je vidno aká vzduchová medzera delí ľad od hladiny vody. Tu je možnosť sa odlomenia časti ľadu – krihy a prepednutia do vody aj s ľadom.Snežiť začína čim ďalej viac a viac. Hľadame čo najbezpečnejší a najjednoduchší prechod. Ľad pomedzi vyčnievajúce skaly je tenší, popraskaný a tečúca voda pod ním nevzbudzuje moc dôveru. Postupne sa blížime ku Krásnu nad Kysucou. Stále husto sneží mokrý ťažký sneh. Podchádzame popod most-odbočku do Krásna. Za ním z  ľavej strany sa do rieky napája rieka Bystrica, tiež je zamrznutá. Prestáva snežiť. Z okolia mesta Krásno vidíme len komín , časti bytoviek-panelových domov a kostolnú vežu. Prichádzame pod krasňanský cestný most. Tu je rieka zamrznutá po celej svojej šírke, no postupne ako sa vzďaľujeme od Krásna už stredom a po bokoch je rozmrznutá , a tak musíme viac a viac rozmýšľať kadiaľ pokračovať ďalej. Obchádzame rôzne ľadové krihy , tečúce potoky-časť rieky a polamané trčiace ľady zo zamrznutej aj tečúcej hladiny hladiny. Dokonca sme vyšli na hrádzu pred Dunajovom a pár metrov pokračujeme po nej. Po zregulovanom zamrznútom potokom z Dunajova po ľavej strane sa opäť dostávame na hladinu zamrznutej Kysuce a sme pod betonovou lávkov z Dunajova ktorá smeruje do Krásna časť Blažkov. V tomto úseku je rieka v strede opäť už dosť rozmrznutá a tak postupujeme krajom rieky.Postupne sa približujeme k Ochodnici. Tu je rieka po celej šírke zamrznutá , hladina tu musela byť kľudná, nakoľko aj zapadaný ľad snehom je dokonale rovná plocha ,ako futbalový trávnik .Po pravej strane sa z Ochodnice do rieky napája zamrznutá riečka Ochodničanka. Dostávame sa pod Ochodnický cestný most .Aj tu je rieka po celej šírke zamrznutá a zasnežená. Po ľavej strane sa dostávame na úroveň firmy na výrobu drevených peliet v Kysuckom Lieskovci. Z ľavej strany z obce Povina sa do rieky vlieva Povinský potok. Tento už nie je úplne zmrznutý a z části sa jeho voda vyliala na zamrznutú plochu rieky Kysuca ,na hladine sa vytvorila zamrzajúca ľadová kaša. Pokračujeme už len pravou stranou rieky kade sa ešte dá pokračovať ,ale už len po úroveň povinského mosta. Tu končíme, lebo ďalej smerom ku Kysuckému mostu sa už pokračovať nedá kvôli spominanej ľadovej mrznúcej kaši po celej hladine.

  Čakal a dúfal som že ešte rieka zamrzne a budeme pokračovať  aspoň do Brodna ku Kysuckej Bráne, alebo až do Budatína. Hoci ešte pár krát mráz pritiahol ale už roztápajúcu rieku nedokázal dostať do komplet ľadového stavu. A tak zo zážitkami na Rieke Kysuca sa s priaznivcami vodnej a lyžiarskej turistiky delím až teraz a dúfam že sa na rieke Kysuca ešte niekedy stretneme , možno aj na horských bicykloch po zamrznutej hladine. Teším sa!

Teodor Braciník