Prvé jarné túry patria najmä nižším pohoriam. Pravdepodobnosť brodenia sa snehom je oveľa menšia ako vo vyšších pohoriach, aj vrtochy počasia typické najmä pre apríl sa zvládajú oveľa lepšie ako niekde vyššie. A v neposlednom rade jar v týchto pohoriach začína predsa len skôr ako niekde vyššie.
Tak bolo aj 2. apríla 2017, keď sa organizoval jeden z prvých jarných turistických výjazdov, ktorý organizoval Športklub turistiky Kysucké Nové Mesto. Cieľom bola návšteva predhoria Súľovských vrchov spojená s prechodom menej známych, zato krajinársky zaujímavých miest a zákutí. Ráno bolo síce chladnejšie, ale slnečno, cez deň hlásili vyše 20-stupňové teploty. Pravdepodobne táto skutočnosť bola príčinou, že už na železničnej stanici v Kysuckom Novom Meste sa zišlo vyše 40 účastníkov. Takú účasť asi nikto z nás nepredpokladal. Keďže sa vyše 20 účastníkov pripojilo aj v susednej Žiline, tak účasť bola rekordná vzhľadom na charakter danej akcie. Najväčšou dilemou bolo cestovanie do Rajca autobusmi. Našťastie v tom čase išli relatívne krátko po sebe dva spoje, takže sme sa rovnomerne rozdelili do obidvoch z nich. Pripomenulo mi to časy, keď autobusmi chodilo viac ľudí a bol problém si niekde sadnúť na voľné miesto. Určite sme tak prekvapili nielen vodičov, ale aj samotných miestnych ľudí, ktorí na takéto návaly turistov nie sú veľmi zvyknutí. Vyzerá to tak, že ak sa bude plánovať do týchto končín nejaká podobná akcia, využijeme radšej vlak. Našťastie sme sa v Rajci neďaleko kostola všetci stretli a už sme pokračovali žlto značenou trasou, ktorá nás povedie až po Vrchteplú. Trasa vedie najprv okrajovou obytnou časťou Rajca, neskôr pokračuje dolinkou až do dedinky Malá Čierna. V jej centre pri malebnom kostolíku dávame prvú oddychovú prestávku. Po nej postupne začíname stúpať lúkou s výhľadmi na lúčanskú Malú Fatru a Strážovské vrchy s nenapodobiteľnými siluetami Kľaku a Strážova. Ešte chvíľu pokračujeme bukovým a borovicovým lesom a už sa stretávame pri kríži v sedle Marek. Z neho sa otvárajú výhľady na protiľahlé Strážovské vrchy s dominantným Veľkým a Malým Manínom. Tam dávame dlhšiu prestávku, pričom čakáme na ostatných. Samozrejme nesmie chýbať spoločná fotografia. Zdatnejší z nás už začínajú zostupovať a pokračujú ďalej, ostatní si ešte užívajú atmosféru tohto malebného miesta. Zostupová trasa pokračuje najprv zalesneným úsekom, neskôr klesáme na rozľahlú lúku do sedla Studená. Z týchto lúk sa otvára pohľad na prírodný amfiteáter Súľovských skál. Zo sedla mierne stúpame opäť zalesneným úsekom, kde je potrebné dávať pozor a sledovať značenie, pretože s trasou sa križuje viacero lesných chodníkov a zvážnic. Nakoniec chodníkom vedúcim malebnou lúkou schádzame do samotnej Vrchteplej. Tu meníme farbu značenej trasy zo žltej na zelenú. Tou pokračujeme cez chalupársku osadu, kde obdivujeme prvosienky, ktorými sú miestne záhrady doslova posiate. Počas mierneho stúpania sa otvára pohľad do doliny Vrchteplej. Pri kríži pri lese dávajú viacerí z nás oddychovú a občerstvovaciu prestávku, pričom stretávame aj viaceré skupinky turistov, či už na bicykloch alebo peši. Niet sa čomu čudovať, jarné teplé počasie spraví svoje. Nakoniec už len príjemným prevažne bukovým lesom pokračujeme miernym zostupom až do Súľova. Počas cesty nachádzame zaujímavý „pomník“ pre strážnych anjelov. V tých miestach pred niekoľkými rokmi prežil ťažký pád jeden cyklistický nadšenec. Našťastie sa z toho dostal a jeho kamaráti v týchto miestach postavili na pamiatku a výstrahu pre ostatných tento pamätník. Nakoniec dorazíme do Súľova, v miestnom penzióne vyhodnocujeme dnešnú túru a počkáme na autobus. Vidieť, že počasie vylákalo aj ďalších turistov a cyklistov, čo bolo poznať aj na preplnenom autobuse.
Táto akcia prekvapila rekordným počtom, 70 účastníkov. Prekvapilo nás aj viacero menej známych tvárí. Dúfame však, že všetci z nich boli spokojní a užívali si čaro jarnej prírody. Takže dovidenia aj nabudúce.
Dušan Šrenkel, vedúci akcie