Článok riekou Kysuca si prečítalo viac ľudí a vcelku sa im zapáčil. Niektorí vedeli o tomto prechode aj viac ako bolo v tomto článku a tak ma poprosili aby som opísal celý, a hlavne ten najadrenalinovejši zážitok , tak ako sa skutočne udial. Skúsim teda ešte doplniť túto časť.
Naviažem na predošlý príspevok :
Prichádzame pod krasňanský cestný most. Tu je rieka zamrznutá po celej svojej šírke, no postupne ako sa vzďaľujeme od Krásna už stredom a po bokoch je rozmrznutá , a tak musíme viac a viac rozmýšľať kadiaľ pokračovať ďalej. Obchádzame rôzne ľadové kryhy , tečúce potoky – časti tečúcej rieky a polámané trčiace ľady zo zamrznutej aj tečúcej hladiny. Prichádzame na miesto kde bolo riziko pokračovať ďalej a museli sme sa rozhodnúť či zariskujeme ,alebo z hladiny vystúpime na hrádzu a potom sa opäť vrátime na ľad. Bolo ťažko rozhodnúť sa .Veď sa hovorí : ,, že najväčší risk je neriskovať ´´.Tak sme sa rozhodli pre risk – skúsime prejsť cez čiastočne primrznutú hladinu - ,, asi 2m široký potôčík ´´ na ľade bol aj primrznutý mokrý sneh .V hlave začali lietať myšlienky - okúpem sa ,alebo neokúpem a vôbec je to dobrý nápad ,veď nemám napísaný závet, a pre ten lepší prípad nemám zo sebou ani uterák a suché náhradné oblečenie. Adrenalín sa stupňuje. Veď keď som sa vydával na toto dobrodružstvo tak som aspoň 100 krát rozmýšľal o tom ako sa zachovať v prípade prepadnutia sa do vody. Podstatné nespanikáriť, nepustiť palice, pretože s nimi sa môžem ľahšie dostať opäť na ľad ,a váhu s nimi rozložím na väčšiu plochu ľadu . Musím dávať pozor aby ma niektorá bežka nezachytila a nebránila by mi vo výstupe z vody na ľad. Pozor na kŕče od chladnej vody. Ak voda zamŕza tak jej teplota sa pohybuje okolo 0°C.Hovorí sa že dokonalá príprava je 90% úspechu a tak takáto príprava v hlave, po fyzickej stránke som bol na tom dobré. Som optimista a vždy si hovorím : neboj sa ,zla bylina nevyhynie – dúfam že to bude platiť aj teraz! S paličkami skúšam v kritickom mieste pevnosť ľadu. Drží aj keď sa s celou silou snažím o prebitie a tak získavam presvedčenie že vydrží ,a že to skúsim. Blížim sa čo najbližšie k mokrému primrznutému snehu a ľadu. Pekelne sa chvíľu sústredim aby som nabral čo najviac síl a odpichujem sa s paličkami maximálnou razanciou a silou ! No a stalo sa čo som aj čiastočne čakal . Asi po trištvrte metra sa ľad pod mnou prebára - čľup do vody, a ja sa už nedobrovolne kúpem. Hlava aj telo začala pracovať ako najrýchlejší počítač na svete. Voda mi siaha zhruba po prsia. Snažím sa s paličkami oprieť o okolitý ľad a vyšvihnúť sa na jeho povrch , ale prvý pokus nevychádza a slabý ľad sa láme, nasleduje druhý pokus. A už sa mi darí vyšvihnúť s hornou časťou tela na ľad a chvála Bohu ma už drží a neláme sa ! Posúvam sa už na väčšiu časť tela na ľad . Teraz rýchlo dostať aspoň jednu nohu aj s bežkou na povrch, no tiež to ide až na druhý pokus, no a potom sa mi podarilo dostať aj s druhou nohou a bežkou dostať na pevný ľad. A v tom momente už aj stojím a snažím sa otriasť z vody ako zmoknutý pes. Bol to veľmi krátky okamih, určite len pár sekúnd ,veď do topánok na bežky sa mi voda dostala len čiastočne , aj vďaka tomu že som na nich mal natiahnuté nohavice. Ale o chvíľu keď som už stal sa vodou naplnili z mokrých nohavíc ,no aj tak to bol bleskový okamih. Kamarát Ondrej hovoril potom že to bolo hrozne, ale skôr než si uvedomil čo sa deje ja som bol už z vody von. V minulosti zachraňoval a vyťahoval spod ľadu topiace sa dievčatko a nebyť jeho, tak by už robilo anjelika tam hore. Tak sa mu nečudujem čo asi musel aj teraz chudák prežívať. On mal lepší rozum a toto miesto obišiel po hrádzi a potom sme pokračovali spolu ďalej.Našťastie prúd vody nebol prudký a ani neviem či bola voda studená alebo tepla, v tom okamihu to človek vôbec nevníma. Keď som už bol na pevnom ľade ,tak sa snažím vypnúť mobil a vytiahnuť baterku a kontrolujem foťak , našťastie mal som ho v dobrom puzdre a moc si to neodniesol, ale aj mobil hoci som ho mal len vo vačku v nohaviciach, po vysušení to prežil aj on.
Aj keď som mokrý pokračujeme ďalej až pod povinský most a do mesta .Zimu som nepociťoval len to že som mokrý, ale keď je človek v neustálom pohybe tak mu nie je zima . V práci v zime , keď bolo na dielni studeno a zima , lebo sa kúrilo len veľmi slabo a ja som chodil len v tričku s krátkymi rukávmi , mi kedysi jeden kolega hovoril , že mám husaciu krv, veď hus pláva aj v zime po vode a nie je jej zima. V meste som mal nohavice na sebe už napoly suché. Príjemné prekvapenie ma čakalo aj doma, nič som nepovedal, len som začal všetko oblečenie vešať a sušiť. Žena si to všimla a tak som musel s pravdou von , ale hubovú polievku som nedostal. Prežil som prvý zimný kysucký kúpeľ bez ujmi na zdraví. Napriek tomu to nedoporučujem nikomu skúšať, lebo - Kysuca, Kysuca je studená vodička...
Teodor Bráciník ŠKTKNM