Posledný autobusový zájazd turistickej sezóny v roku 2010 sa začal už tradične 17.11. Na rozdiel od minulého roku, výstup sa konal od zástavky Kráľovany, cca 4 km smerom na Párnicu (430 m). Stadiaľ sme vyrazili pred deviatou ráno po žltej značke. Viedla kolo Dierovej, hore k Šípu. Po 15-20 minútach po ľavej strane sme prechádzali kolo hotela Bystrička. Poľná cesta bola z dažďov z predchádzajúcich dní blatistá , ale počasie sa podľa predpovede začalo lepšiť. Slniečko cez polojasnú oblohu začalo presvecovať krásnu jesennú prírodu. Cesta sa postupne zmenila na lúčny chodník. Ten nás asi po tri štvrte hodiny zaviedol ku chatám pod Šípom. Chvíľa pre občerstvenie. Postupne po skupinkách sme začali kráčať náročným stúpaním na hrebeň. Lístie s bukoviny a šmykľavý terén nám to neuľahčoval. O to príjemnejší bol pocit na vrchole pri majestátnom symbole Šípa (1170), cez 20 m vysokom kríži. Vítal nás náš oslávenec Teo Braciník. Zato si vyslúžil parádneho hobľa.
Kto vie, koho bolel viac, oslávenca alebo Jara Stuchlíka, ktorý bol v roli „otĺkaného“. Postupne prichádzali ďalšie skupinky, až po posledného turistu autobusu. Gratulácie dvom Martinom, prípitky i spomienky na predošlých 24. ročníkov. Keď som tak pozeral do tvári účastníkov 25. ročníka, uvedomil som si, že prevažnú väčšinu tvoria turisti, ktorí pred 25 rokmi boli ešte deti alebo vôbec neboli. Je to príjemné konštatovanie, pretože to svedčí, že základňa Kysuckých turistov sa stále obnovuje, dopĺňa. To však neplatí len o autobusových zájazdoch, ale i o podujatiach v rámci turistiky na Kysuciach. Skoro každá akcia číta 50, 70, ale i kolo 100 turistov. Myslím, že vďaka nezištným turistom z vedenia oddielu, ale aj ich nasledovníkov.
Zrazu ako šibnutím čarovného prútika zo severu začala prúdiť hmla. Bol čas na zostup. Po ďalšej polhodine sa našťastie ukázalo, že hmla len postrašila. Ako sme schádzali do Žaškovského sedla (723) sa hmla rozplynula. Chvíľa na kochanie sa prírodou. Nejaké to foto a pomaly sa spúšťame po neoznačenom chodníku do Žažkova (482).
Žaškov, neveľká Oravská dedinka s dvoma peknými kostolmi a niekoľkými pohostinstvami. V jednom, práve neďaleko kostola sme skončili naše putovanie po Šípe. Postupne sa z túry zišli všetci účastníci zájazdu. Nejaké to pivo, čaj či štamperlík na zahriatie a o pol tretej sme autobusom vyrazili späť do KNM. Tentoraz cez Párnicu a Terchovu. V autobuse bola dobra nálada, nielen pohostením, ktoré sa nám dostalo od Martinov, ale i eufórií, ktorú človek nadobudne vždy po vydarenej prechádzke prírodou.
Predseda Ferko Žabka nám oznámil, že na návrh niektorých členov oddielu, 25-tým ročníkom sa končia spoločne organizované Martinské výstupy na Šíp.
Nie je moc akcií v rámci Kysucého turistického oddielu s takou dlhou tradíciou. Preto sa všetci účastníci tohto jubilejného výstupu zhodli, že Šíp by im chýbal. Veď ako som už spomenul, každý rok pribúdajú noví, mladí turisti, myslím, že títo sa už ťažko niekedy dostanú na Šíp, dominantu s krížom na rozmedzí Malej a Veľkej Fatry.
Bohuslav Galvánek