Veľkonočný výstup na Ľadonhoru 2017

Veľkonočné výstupy majú svoje čaro. Jar sa už pomaly, ale isto prebúdza, navyše mnohí z nás majú nejaké to voľno a zároveň sa snažia zabudnúť na predveľkonočný zhon. Dátum Veľkej noci je pohyblivý, môže začať od konca marca, ale prevažné termíny bývajú v apríli. A keďže apríl je aj mesiacom bláznivého počasia, potom každý veľkonočný výstup má rôznu podobu. Od slnečných a teplých dní, ktoré pripomínajú skôr leto, až po poriadne zimné dni s nemalou snehovou nádielkou.

Keď sa 16. apríla 2017 konal už po 26.- krát veľkonočný výstup na Ľadonhoru, ktorý pravidelne organizuje Športklub turistiky Kysucké Nové Mesto, nevyzeralo to s počasím veľmi ružovo. Ráno bolo popršané, obloha zamračená. Po nastúpení do pripraveného mimoriadneho autobusu sa spustil celkom slušný dážď. Všetci sme dúfali, že vzhľadom na aprílové počasie to nebude trvalý dážď. Nebol. V Hornom Vadičove sa zmenil na sneženie, našťastie s ustávajúcou tendenciou. Tak sme povyťahovali pláštenky, dáždniky a bundy, aby sme ich po krátkom čase znovu schovali. Sneženie našťastie ustalo, avšak blato zo známeho výstupového chodníka na vrchol Ľadonhory nezmizlo. Opatrnosti nie je nikdy dosť, turistické alebo hocijaké palice boli veľkou oporou. Nakoniec sme to postupne všetci zvládli a zvítali sa na samotnom vrchole Ľadonhory. Tam nechýbala ani tradičná šibačka a už po druhýkrát sa šibalo Teodorovým super-korbáčom veľkosti XXL. Oblievačka bola len symbolická (taká „parfémová“), o vodu sa predsa postaralo počasie. Na vrcholových častiach Ľadonhory boli aj zvyšky snehu, na guľovačku však nestačili. Dokonca sa začalo ukazovať i slnko, čo viacerých z nás potešilo. Postupne sme začali schádzať hrebeňovou cestou cez sedlo pod Ľadonhorou na Holý vrch. Tam sme pri ohni mali ďalšiu, tentokrát predovšetkým občerstvovaciu prestávku. Po nej už nasledoval zostup po hrebeni Stien, pričom krátku prestávku spravíme na vrchole Poľany, kde si užívame výhľady na Kysucké Nové Mesto a jeho okolité vrchy. Samozrejme okrem tých, ktoré nezakrývala hmla alebo nízka oblačnosť. Nezdržiavame sa preto dlho a radšej zostupujeme strmším chodníkom, neskôr pohodovými, aj keď blatistými lesnými cestami okolo kríža v sedle pod Poľanou až do Budatínskej Lehoty. Tam sa rozsvietilo slnko v plnej paráde! Nemohlo takto svietiť aj hore na vrchole? Čo už, aprílové počasie... V miestnom potoku niektorí z nás umývajú zablatené topánky a turistické palice. Nikto našťastie nebol taký zákerný, že by využil danú príležitosť aj na dodatočné veľkonočné kúpanie.

Počas tohtoročného veľkonočného výstupu sa vystriedali všetky druhy počasia. Zamračená obloha, dážď, sneh aj slnko. Našťastie sa neopakovala situácia s polmetrovou snehovou nádielkou spred dvoch rokov. Aj účasť bola vzhľadom na počasie celkom slušná, dohromady 60 turistov. Akurát sme viacerí z nás skonštatovali, že najhoršie úseky výstupového chodníka na Ľadonhoru už potrebujú generálnu obnovu. Pevne veríme, že sa nám aj to podarí v najbližšej dobe zrealizovať.

Dušan Šrenkel, účastník