Prvý tohtoročný autobusový zájazd, usporiadaný Športklubom turistiky Kysucké Nové Mesto konaný 29. apríla 2017, smeroval ďaleko na juh Slovenska. Jeho cieľom boli jedny z najjužnejších lokalít Malých Karpát, ktorými boli vrchy Vysoká a Kukla, pričom sa našej návšteve nevyhol ani hrad Červený Kameň. Pre mnohých z nás, vrátane mňa, boli dané lokality dovtedy veľkou neznámou. Ako prebehla celá návšteva, popíšem v nasledujúcich riadkoch.
Niekoľko dní pred uskutočnením autobusového zájazdu nebolo počasie veľmi prívetivé na turistiku. Jarné ochladenie nastúpilo dosť razantne, apríl sa vybláznil, ako mohol. Navyše dva dni predtým napršalo toľko zrážok, že aj v našich končinách hrozili povodne. Našťastie sa v rannú sobotu, keď sme nastupovali do pripraveného autobusu, počasie začalo meniť k lepšiemu. Cesta bola na naše pomery pomerne dlhá, avšak časť vedúca po diaľnici ubehla celkom rýchlo. Z okna sme sledovali vyliate vody Váhu do okolitých polí. Cesty našťastie zaliate neboli, a tak sme v pohode dorazili na prvé štartovné miesto, ktorým bolo bývalé rekreačné stredisko Vývrat. Tam začínala trasa smerujúca na vrchol Vysokej. Sviežim zeleným bukovým lesom stúpame serpentínami, niekde aj tiahlym stúpaním až na samotný vrcholový hrebeň. Vrchol Vysokej poskytuje výhľady do širokého okolia, dnes vzhľadom na nízku oblačnosť (po tých dažďoch sa niet čomu diviť) z výhľadov veľa nebude. Boli sme zároveň prekvapení, že vzhľadom na južnú lokalitu sa tunajšia príroda, a hlavne stromy ešte len zobúdzajú. Po spoločnej fotografii pri vrcholovom kríži začíname zostupovať najprv miernym chodníkom, neskôr strmo až k rázcestiu Panské Uhliská, kde sa čakáme. Ďalší úsek vedie lesnou cestou až k Zochovej chate. Pred samotnou chatou nás zaujme miestny cintorín a kaplnka, pred ktorou si dávame oddychovú prestávku. Samotnú Zochovu chatu, resp. v modernom šate štvorhviezdičkový hotel vynechávame, pokračujeme cez Medvediu skalu na vrchol Kukla. Výhľady z neho umožňuje drevená rozhľadňa. Vzhľadom na jej konštrukciu je výstup povolený len trom osobám naraz. Pripomína mi to niektoré naše výťahy. Až z najvyššieho poschodia sa pomedzi stromy ukazuje nezabudnuteľný pohľad na hrad Červený Kameň. Zároveň sa stretávame s partiou, ktorá šla predtým navštíviť rozhľadňu na Veľkej Homoli, ktorá je však z technických príčin momentálne uzatvorená. Postupne sa na rozhľadni vystriedame všetci, spravíme vrcholovú fotografiu a zostupujeme najprv strmým chodníkom, neskôr oveľa miernejšie až do dedinky Častá. Z výrubov pod vrcholom Kukly sa otvárajú ďalšie výhľady na okolitú krajinu, ktorej opäť dominuje hrad Červený Kameň. Jeho návštevu si samozrejme nenecháme ujsť. Vstup do samotného hradu už síce nestíhame, avšak pohľady do nádvoria a hradného parku to všetko vynahradia. Nakoniec nastupujeme do pristaveného autobusu, ktorý nás spokojných odváža domov.
Hovorí sa, že do tretice všetko dobré. O tomto zájazde to platilo trojnásobne. Ukončili sme ním takzvanú trilógiu najznámejších vrcholov Malých Karpát (pred ním to boli Záruby a Vápenná). Zároveň dúfame, že počasie, ktoré vládlo počas tohto zájazdu, bude aspoň v podobnej miere vládnuť aj na našich ďalších akciách a zájazdoch.
Dušan Šrenkel, účastník