Májová návšteva Veľkého a Malého Griča

     Keď sme pred rokom ako malá turistická partia Športklubu turistiky Kysucké Nové Mesto navštívili najsevernejšie vrchy pohoria Vtáčnik, ktorými boli Veľký Grič a jeho menší súrodenec Malý Grič, nenapadlo by nám, že sa s nimi takto o rok znovu stretneme a k tomu v oveľa väčšom počte. Možno zaujali fotografie z týchto zaujímavých miest, možno k tomu prispel článok o minuloročnej návšteve... Takže v nedeľu 14. mája 2017 sa konala návšteva práve týchto horských celkov prostredníctvom autobusového zájazdu, organizovaného takisto Športklubom turistiky Kysucké Nové Mesto.

     Výstupové trasy začínali v Handlovej. Spočiatku sme hľadali červenú značku, a pre istotu sme sa opýtali aj miestnych okoloidúcich. Asi sme boli pre nich prekvapením, keď zbadali takú veľkú skupinu turistov. Značku sme nakoniec našli a pokračovali ňou najprv okrajovými časťami Handlovej, neskôr prevažne zalesneným terénom s občasnými výhľadmi do okolia. Vzhľadom na polooblačné a pomerne teplé počasie však tieň lesa padol celkom vhod. Na jednom mieste bol pekný pohľad na dominantný Veľký Grič, pričom viacerí z nás si ho zvečnili vo svojich fotoaparátoch. Počas najstrmšieho výstupu obchádzame najskôr úzkym chodníkom vedúcim pomedzi stromy rozjazdenú zvážnicu, pričom je potrebné pozorne sledovať značenie. Potom sa dostávame na širšiu lesnú cestu, ktorou sa dostávame až na samotný vrchol Veľkého Griča. Výhľadová plošina sa nachádza cca 30m od vrcholového smerovníka. Dostávame sa na ňu skalnatým chodníkom. Vrcholové výhľady nie sú síce kruhové, skôr polkruhové, avšak očarujúce. Dominuje im najmä pohľad na celú dolinu s Handlovou, nad ňou sa týčia vrcholy pohoria Žiar, v pozadí rozoznávame Kremnické vrchy a v opare aj Veľkú Fatru. To všetko v typicky májovej jarnej atmosfére. Keďže v týchto lokalitách prevažujú listnaté stromy, práve toto obdobie býva spolu s jeseňou pre ne najkrajším obdobím. Zaujímavý bol aj kontrast so sviežou zeleňou v dolinách a na nižších kopcoch s ešte prebúdzajúcou sa prírodou vo vyšších partiách pohoria. Samozrejme nesmú chýbať vrcholové fotografie, ktorých bolo neúrekom. Ďalšie trasy viedli po hrebeni okolo Bieleho Kameňa na Jarabú skalu so zostupom do dedinky Podhradie, prípadne smerom na takisto výhľadový Malý Grič. Niektorí sa vrátili po tej istej trase späť. Mali sme tu aj „prieskumníkov“, ktorí šli skúsiť schovanú ferratu – „železnú“ cestu na vrchol Veľkého Griča. Účastníci kratších zostupových trás, najmä rodiny s deťmi, využili prevažný dostatok času na návštevu Bojníc, či už zoologickej záhrady alebo tunajšieho zámku. Účastníci najdlhšej trasy zase využili svoj čas na návštevu pozostatkov hradu Sivý kameň, nachádzajúci sa v dedinke Podhradie. Nakoniec všetkých pozbieral zájazdový autobus a už sme sa plní zážitkov, niektorých aj zdokumentovaných vo fotoaparátoch a mobiloch, viezli domov.

     Čo dodať na záver? Vystihli sme ešte najkrajšie obdobie jari v týchto končinách. Stromy už boli prevažne odkvitnuté, avšak ešte stále sviežo zelené. V letnom období tu býva určite teplejšie, avšak zase tiene stromov vytvárajú príjemný pocit. Keďže mnohí z účastníkov boli v týchto končinách prvýkrát, veríme, že na nich zanechali len pozitívny dojem a už sa tešíme na ďalšie autobusové zájazdy.

                                                                                                                                   Dušan Šrenkel, účastník