Nachádzate sa tu

Via ferrata Martinské hole

Latinským slovným spojením „via ferrata“ (zaistená cesta) sa obyčajne označuje cesta v náročnom horskom teréne, ktorá je zabezpečená reťazami, lanami, stúpačkami, rebríkmi a inými pomôckami umožňujúcimi jej zdolanie ( železná cesta alebo jednoducho povedané – horolezecká cesta zaistená fixnými lanami, a iným pomôckami ako už bolo spomenuté ). Na Slovensku máme viacero turistických trás so zabezpečením podobného charakteru. Prvá skutočná „ferrata“ zrovnateľná s trasami v rakúskych či talianskych Alpách bola však vybudovaná až v roku 2013 v Lúčanskej Malej Fatre. Takzvaná Ferrata HZS (Horskej záchrannej služby) vedie z mesta Martin (časť Stráne) k chatám v rekreačnom stredisku Martinské hole (Martinky). Cesta prechádzajúca kaňonom Pivovarského potoka ( údajne sa s neho brala voda do miestneho pivovaru ) je jednosmerná a v bode pod vodopádmi sa delí na možnosť vybrať si ľahší (B) alebo náročnejší (C) variant výstupu. Oba varianty sa neskôr opäť spoja. Fatranská ferrata, či už zvolíme B alebo C variant, predstavuje skutočnú divočinu. Strmé skaly, vodopády, z ktorých najvyšší meria až 30 m, ale i oddychové miesta, na ktorých návštevník naberie aspoň trošku stratených síl, to všetko sľubuje zážitok vskutku neopakovateľný. Počas výstupu tu nájdeme 3 oddychové miesta s lavičkami a 4 premostenia potoka. Chodník je jednosmerný a turistom sa odporúča používať ferratový set (prilba, sedací úväz, tlmič pádov a rukavice).  Návšteva tejto lokality, a to i pri voľbe ľahšej z trás, však vyžaduje odvahu a dobrú fyzicku ako aj psychyckú kondíciu.

Na túto cestu sa vybrali aj 11. turisti ŠKT KNM 25.7.2017-nedeľu, nakoľko bolo pekné počasie a sedieť celý deň doma by bol hriech.

Trasa: Martin – Stráne, varianty B (ľahší), variant C (ťažší), Pivovarský potok – Martinské                                 hole
Atrakcie: kaňon Pivovarský potok ( Mlynský potok – poháňali vodou s neho stroje v lome ), vodné kaskády, rôzne obtiažnosti lezenia, informačné tabule o biodiverzite miestneho horstva, jediná ferrata v Turci.

Technické pomôcky: 428m oceľového lana ,170 istiacích prvkov, 90 stúpačiek a 1 kovový rebrík, mostíky cez potok 10
Na nástupovú časť chodníku sme sa  dostali zo žltej TZT, ktorá začína na konečnej zastávke MHD na Stráňach vo výške 500 m n. m. Tu odbočujme vľavo a pokračujeme po lesnej ceste až k potoku (1,2 km).Trasa celý čas kopíruje koryto potoka,  je tu viacero drevených mostíkov a krásne horské scenérie, tiež malé jazierka na potoku popri tom krásna zeleň a kvetena. V prvej polovici chodníka prechádzame bývalým  lomom,  miestami po banských koľajniciach a výhybkách, ktoré sú rozmiestnené po okolí a pekne dotvárajú scenériu chodníka. Pozornejšiemu oku neunikne ani to, že chodník v jednom mieste prechádza cez starú výhybku koľajníc, ktoré sa používajú pre vozíky v baniach. Dokonca jeden vozík sa tu ešte nachádza a aj zvyšná časť drviča kameňa. Vpravo od výhybky je dobre viditeľný starý portál bane. Ten je síce zasypaný, ale je neprehliadnuteľný. Postupujeme stále okolo poskakujúceho  potoka po kameňoch , chvíľami po balvanoch , jednoducho peknou roklinou, v ktorej je v tomto teple celkom príjemne ,lebo je tu les aj tieň. V potoku sa chodník  vo výške 1 130 m n. m. rozdvojuje. Rovno hore pokračuje ľahší variant (B) a vpravo vedie náročnejší variant (C). Ťažší variant C pokračuje z odpočívadla vo výške 1130 m doprava. Je síce ťažší, ale výrazne krajší a dlhší. Prechádza okolo väčšieho vodopádu a pár menších "riav" na potoku. Zaistené úseky na tejto časti sú asi dvakrát tak dlhé, ako v jej ľahšej obmene a celkovo C-čko poskytuje viac zaujímavých miest, je slnečnejšie a suchšie. Tu sa rozdeľujeme aj my na dve skupiny , väčšia skupina si vyberá náročnejšiu časť. Niektorí sme tu už boli viac krát. Skupín je tu viac a je nutné postupovať zo  zvýšenou pozornosťou, veď je to v podstate lezenie po horolezeckej ceste obtiažnosti 2 až 3. Lezu s nami aj taký čo to skúšajú prvý krát. Skúsenejší im radia a pomáhajú , dokonca na seba navliekajú aj ferratovú výstroj a prilby. Nikto nevie či mu vyššie lezúci účastník nezhodí na hlavú kameň, alebo sa nešmykne, čo by mohlo mať nepríjemné dôsledky. Roklina je plná vody a menších i väčších vodopádov. Človek musí byť jednoducho stále v strehu, lebo aj stúpačky sú šmykľavé, miestami človek sa drží len lana a je zapretý – v spore zo skalou, niekoľko metrov ponad peniacim sa potokom ,miestami sú aj malé previsy, jednoducho je to parádny adrenalín, lebo mu pomáha nielen lano , ale aj istiace kramle a skala , je to krásny zážitok. Postupne vidíte ako pod vami rastie hľbka a zároveň aj výška. Obe cesty sa spájajú pod krížom na odpočívadle , kde sa stretáme ,zapisujeme sa do vrcholovej knihy návštev  a postupne sa dostávame  na modrú TZT vo výške cca 1 250 m n. m., ktorou sa dostaneme na Martinské hole k chatám. Tu je možnosť sa občerstvíť na viacerých chatách,  a tak na jednej si dávame výbornú kapustovú polievku ,vynikajúci guláš, jednoducho kto ma na čo chuť, samozrejme aj pivko. Od chát je možné výstup predĺžiť, napríklad na Krížavu, Veľkú lúku alebo Veterné, ktoré sú pomerne blízko. Väčšia a mladšia časť partie si to predlžili až do Kuneradu. Návrat z ferraty je od chát na Martinských holiach po žltej značke, popri Hodinovke (kanón) až na zastávku. Všetci sme maximálne spokojní a pri najbližšej príležitosti pôjdeme pozrieť ferratu v Slovenskom Raji v Kyseli. Pozývame Vás !

                                                                                                       Teodor Braciník