Juhovýchodnou časťou Javorníkov

Keď sa u nás na Kysuciach spomenie názov pohoria Javorníky, každý si pod týmto názvom predstaví najmä mierne profilovaný hrebeň s vrchmi ako Jakubovský vrch, Chotárny kopec, prípadne pre nás „dolnokysučanov“ blízky Tábor, možno ešte tak Veľký Javorník s rekreačným strediskom Kasárne. Avšak do tohto pohoria patrí aj bradlovité pásmo, nachádzajúce sa v juhovýchodnej časti na pomedzí Považskej Bystrice a Púchova. Reprezentujú ho najmä výhľadové vrchy Holíš a Klapy, miestnymi nazývanými aj Cigánka. A práve do týchto končín viedli jedny z prvých turistických krokov tejto sezóny v rámci Športklubu turistiky Kysucké Nové Mesto.

Začiatok trasy sme zvolili v Nimnici, známou svojimi najmladšími kúpeľmi na Slovensku. Vystupujeme na železničnej zastávke Nosice, ktorá bude onedlho už minulosťou, keďže v rámci rekonštrukcie železničnej trate sa terajšia zastávka posunie do inej polohy. Za kúpeľnými budovami pozvoľne stúpame jarným listnatým lesíkom. Počasie je zatiaľ príjemné, síce pod mrakom, ale zato nie je až tak teplo. Chodník je dobre značený a dostatočne prechodený, takže stretávame aj skupinky turistov, prípadne kúpeľných návštevníkov. Po krátkom výšvihu sa dostávame na vrcholový hrebeň vrchu Holíš. Ten poskytuje výhľady na Nosickú priehradu, na susedné vrchy, ktorým jednoznačne dominujú bralnaté Klapy. Vzhľadom na opar len rozoznávame nejasné siluety Vršateckých bradiel. Na vrchole dávame dlhšiu prestávku, po nej zostupujeme krátkym ale prudkým zostupom do lúčnatého sedla Zábavy. Netuším, odkiaľ vznikol názov tohto miesta, ale pri pohľade na brezy, ktoré pripomínajú tancujúce stromy sa danému názvu vôbec nečudujem. Pozvoľným klesaním poľnou cestou, klesáme do osady Upohlav, kde po krátkej prestávke pokračujeme miernym stúpaním a opätovným klesaním až do dedinky Udiča. Tam dávame dlhšiu prestávku. Vzhľadom na to, že miestne pohostinstvo bolo momentálne zatvorené, tak zásoby dopĺňame len v miestnom obchode a pokračujeme ďalej. Čaká nás najstrmšia časť trasy, výstup na samotné Klapy. Najprv pomerne prudkým stúpaním lesom, odtiaľ miernejšie na lúku pod samotným vrcholom Klapov. Z tejto lúky sa otvára pohľad na Nosickú priehradu a okolité vrchy. Po tomto pohľade nasleduje najstrmší výstup na vrcholový hrebeň samotných Klapov, kde miestami je potrebné pomáhať si rukami. Našťastie bolo sucho, takže riziko pošmyknutia bolo menšie. Neviem si však prestaviť zostup po tejto trase, keď je mokro, aj keď osobne som ho už pred pár rokmi absolvoval a prežil som to. Pokračujeme skalným a pomerne úzkym hrebienkom s pohľadmi na Považskú Bystricu a v opare črtajúcich sa obidvoch Manínov. Ešte jeden výšvih a už sme na samotnom vrchole. Nadmorská výška 654 m sa nezdá moc vysoká, avšak na približne 2,5 km sme absolvovali až 350 m prevýšenia. Z vrcholu sa otvára pohľad na Považskú Bystricu, osadu Uhry a obidva Maníny. Po prestávke zostupujeme miernejším chodníkom do lúčnatého sedla Klapy. Odtiaľ cez osadu Záklapie pokračujeme až do sedla Lopatiná. Z neďalekej lúky sa otvára celkový pohľad na samotné skalné bralá Klapov. Klesaním po zvážnici sa dostávame až k poslednému cieľu trasy, a to ku Považskému hradu. Jeho stav sa oproti stavu pred niekoľkými rokmi omnoho zlepšil. Je hojne navštevovaný, či už turistami alebo rodinami s deťmi, čo sa ukázalo aj pri našej návšteve. Zároveň poskytuje výhľady na celú kotlinu Považskej Bystrice, ktorej dominuje staré a nové koryto Váhu, ako aj domčeky v Považskom Podhradí  s kostolom. Nakoniec už len zostupujeme do samotného Považského Podhradia. Autobus do Považskej Bystrice nám ide o 15 minút, tak hľadanie občerstvovacieho zariadenia radšej vynechávame.

Táto trasa viedla rozmanitou krajinou. Lesy sa striedali s lúkami a výhľadovými vrcholmi. Práve na jar, prípadne na jedeň sú podľa môjho názoru sú tieto lokality najzaujímavejšie. Avšak je potrebné dávať si pozor na kliešte, ktoré sa v týchto končinách vyskytujú dosť často.

Dušan Šrenkel