Výstup na Bradlo a hrad Branč

Tento rok to bude už 100 rokov od tragického úmrtia jedného z najvýznamnejších osobností Slovenska, generála Milana Rastislava Štefánika. Bol pochovaný na vrchu Bradlo, neďaleko jeho rodných Košarísk. O 5 rokov neskôr bol položený základný kameň pamätníka navrhnutého Dušanom Jurkovičom. Pamätník, známy ako Mohyla na Bradle, bol slávnostne odhalený 23. septembra 1928. Aj táto skutočnosť nás motivovala, a tak sme mohli dňa 14. apríla 2019 uskutočniť prvý turistický autobusový zájazd novej sezóny práve do týchto končín. Samozrejme sme nezabudli ani na neďaleký hrad Branč.

Ráno nás privítalo nie veľmi prívetivým počasím. Bolo zamračené s mrholením. Veríme však predpovediam meteorológov o ustávaní zrážok a postupnému zmenšovaniu oblačnosti.

Na úvod nás čaká výstup z Dolných Košarísk na samotné Bradlo. Našťastie prestáva mrholiť, tak odkladáme dáždniky a pláštenky. Po necelej polhodinke dosahujeme kótu Chrbát Bradla, od ktorej sa pohodlným hrebeňovým chodníkom dostávame až k samotnej Mohyle. Niektorí z nás si výstup spestrili výstupom na výhľadový bod s názvom Hrombaba. Postupne prichádzame k samotnej Mohyle. Tá tvorí dominantu celej oblasti. Práve teraz si uvedomujeme jej mohutnosť. V jej okolí nedávno odstraňovali náletové dreviny, takže aj tento krok prispel k výhľadom do okolitej krajiny. Vzhľadom na opar a nízku oblačnosť len ťažko rozoznávame kontúry najbližších susedov Myjavskej pahorkatiny, brezovských Malých Karpát. Po prehliadke a fotografovaní sa delíme na dve skupinky. Jedna pokračuje zostupom do Brezovej pod Bradlom, kde budú autobusom pokračovať na návštevu hradu Branč. Ďalšia smeruje z Bradla červeno značenou trasou, ktorá je súčasťou Cesty hrdinov SNP. Terén má zvlnený charakter, raz sa klesá, druhýkrát zase stúpa. Počas trasy sa otvára viacero pohľadov na kopaničiarsku krajinu. Je poznať, že v týchto končinách začína jar oveľa skôr ako u nás na Kysuciach. Tak si užívame jarnú prírodu, ako sa patrí. Týmto charakterom pokračujeme až do Myjavy. Tam nás zastihne prehánka, ktorá nás sprevádza vyše polhodiny. Keďže časť trasy ide vedľa hlavnej cesty smerujúcej na Sobotište, tak stretávame náš autobus, čo niektorí z nás využijú a odvezú sa s ostatnými až do dedinky Podbranč, miestnej časti Podzámok, odkiaľ je to na hrad len na skok. Zvyšok skupiny pokračuje po modro značenej turistickej trase až na samotný hrad Branč. Trasa vedie striedavo lúčnym terénom, lesom, po poľných aj asfaltových cestách. Míňame vodnú nádrž, neďaleko nej sa cesta mení na lesný chodník, kde začína posledné prudšie stúpanie na trase. Po jeho prekonaní sa napájame na asfaltovú cestu, ktorá nás privedie až k hradu Branč. Z neďalekých lúk sa nám predstaví v plnej paráde! Navyše sa ukazuje slnko, čo nás teší. Lepším výhľadom však bráni silný opar. Pod hradom stretávame našich kamarátov, prehodíme pár slov, spravíme niekoľko fotografií.

Prehliadku samotného hradu rozhodne nevynechávame! Aj samotný hrad Branč tvorí ďalšiu z dominánt tohto kraja. Rozkladá sa na ploche asi 7500 metrov štvorcových, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1317. V 17. storočí vyhorel a od 18. storočia je opustený. Z hradu sú pekné pohľady na okolitú, mierne členenú krajinu. Po prehliadke hradu smerujeme na konečnú zastávku v dedinke Podbranč, kde nás čaká pristavený autobus.

Opísaná túra mala najmä kultúrno-poznávací charakter. Ortodoxnému turistovi by mohli vadiť viaceré asfaltové úseky. S nimi sa však musí vzhľadom na tamojší charakter krajiny počítať. Zato výhľady z Bradla, Mohyly a hradu Branč všetko dokázali a dokážu vynahradiť! Veríme, že sa do týchto končín ešte vrátime.

                                                                                                                                            Dušan Šrenkel