Návšteva Západných Tatier

Hrebeňovku Západných Tatier netreba väčšine turistom predstavovať. Poznáme veľkolepé, ale náročné túry cez Baníkov, Tri Kopy a Ostrý Roháč. Avšak ani západná časť hrebeňa nezaostáva svojou krásou za zvyšnou časťou pohoria. A práve do týchto končín smerovali 15. septembra 2019 kroky turistov zo Športklubu turistiky Kysucké Nové Mesto. Ako hlavný cieľ boli zvolené vrchy Brestová, Salatín, pre zdatnejších hrebeň Skriniarok, Spálenej a Pachole.

Keďže predpovede počasia boli už dávnejšie priaznivé, autobus sa pomerne rýchlo naplnil. Zavčasu ráno vyrážame z centrálneho parkoviska v Roháčskej doline. Časť turistov stúpa Spáleným žľabom smerom na hlavný hrebeň. Ďalšia časť turistov využíva možnosť lanovky, ktorá im ušetrí niekoľko stoviek metrov stúpania. Začínajú sa otvárať prvé výhľady na hlavný hrebeň Roháčov, ktorým dominujú najmä Ostrý Roháč a Plačlivô, nazývaný aj Plačlivý Roháč. Severnej strane zase dominuje majestátna Osobitá. S možnosťami stálych výhľadov stúpame na Predný Salatín, kde stretávame turistov, využívajúcich lanovku. Vzhľadom na ukážkové počasie je návštevnosť pomerne vysoká. Na vrchole Brestovej si dávame dlhšiu prestávku. Z jej vrcholu sa otvárajú pohľady na Malú Fatru, Nízke Tatry, Chočské vrchy a Oravu. Z blízkych kopcov vidieť Sivý vrch, Salatín, Osobitú. Priam ukážkový výhľad, takmer bez oparu, čo viac si môžeme želať!

Z Brestovej prudko klesáme do sedla Parichvost. Odtiaľ prudším výšvihom, neskôr miernym chodníkom dosahujeme prvý z vrcholov Salatína. Tam sa zdržíme krátko. Dlhšiu prestávku robíme na druhom vrchole, kde sa kocháme pohľadmi na Osobitú a Sivý vrch, ako aj na ďalšiu časť hrebeňa, ktorá nás čaká. Kľukatým chodníkom zostupujeme a vzápätí stúpame skalnatým hrebeňom Skriniarok. Na niektorých miestach je nutné použiť aj ruky, najťažšie miesto je zabezpečené reťazou. Po jeho prekonaní už miernejším terénom dosahujeme vrchol Spálenej. S pôžitkom obdivujeme dvojvrcholový Salatín a hlavný hrebeň Roháčov. Trasa pokračuje skalnatým terénom smerom na Pachoľu. Najťažší úsek je zabezpečený reťazou, ktorá je najmä počas dažďa a námrazy nezaplatiteľným pomocníkom. Po stálom stúpaní skalnatým terénom dosahujeme vrchol Pachole. Zároveň je to najvyšší bod na celej trase. Robíme spoločnú fotografiu a začíname zostupovať sutinovým chodníkom do Baníkovského sedla. Tam sa nezdržiavame, lebo nás čaká vyše dvojhodinový zostup do Roháčskej doliny. Ten vedie spočiatku serpentínami, neskôr prakticky dnom doliny, kde sa ešte kocháme pohľadmi na protiľahlé vrchy. Kamenistý chodník nám dáva zabrať. Nemožno sa teda čudovať, že zostup trval vyše dvoch hodín. Niektorí z nás ešte stíhajú zachádzku k Roháčskemu vodopádu. Ešte nás čaká zdolať asfaltku Roháčskou dolinou a po krátkej zastávke v miestnom bufete zostupujeme krátkym chodníkom až k parkovisku a k pristavenému autobusu.

Môžeme povedať, že tentokrát Roháče nesklamali. Aj západná časť hrebeňa splnila naše očakávania. Výhľady, hôľnatý aj skalnatý terén, ochutený prechodom cez Skriniarky a Pachoľu, nás naplnil zážitkami.  Navyše vzhľadom na ukážkové počasie a podmienky na trase môžeme hodnotiť tento zájazd ako jeden z najúspešnejších, ak nie najúspešnejší v tejto sezóne.

                                                                                                                          Text: Dušan Šrenkel