Žrali ma doma už mrle ako sa hovorí, a tak hybaj niekde von. Mal som nejaké echa že vrcholová kniha na Tábore sa už rozpadavá , tak som si povedal že zoberiem lepiace pásky, lepidla, nožničky a všetko čo bude asi nutné na opravu písanky – vrcholovej knihy na Tábore. Sadám na bicykel kúsok od vlakovej stanice v KNM. Idem na sever smerom na Ochodnicu okolo ,, cca 300 ročnej Lipky´´ pri železničnom priecestí, ďalej smer na chatovú osadu Škorčie ku Poľovnickej chate kde je tabuľa a informácie o rekonštrukcií cesty. Ale oprava cesty začína už pri skládke dreva a rozdvojke cesty na cestu ku bývalej vlakovej zástavke pred Mestom – Rovné pod Uhelným. Mám za sebou už asi 3-4 km a radosť že cesta je perfektná asfaltka ako na malej diaľnici ( na bežky ak bude v následných rokoch dosť snehu perfektná bežkárska trasa) . Pomaly stúpam od poľovnickej chaty okolo vodných proti požiarnych nádrži ktoré pôsobia ako malé jazierka ,len aby tam už plávali kapry alebo pstruhy, a bola tam nuda pláž. Veď je tu postavená malá búdka- odpočívadlo ( tzv. v turistickej hantýrke – bivak , kde je možné prežiť mimoriadné podmienky , či prespať, či poveternostné ,ale aj iné peknééé) výborný nápad od budovateľov !!! Cesta je perfektná . Stretávam tu ľudí ktorí majú rady prírodu a pohyb v nej ako napr.: 74-r. pán Paršo bývalý cyklista ktorý hoci som šľapal na bayku a on pešo, mi bol stále za zadným kolesom a ešte mi aj poradil ako správne jazdiť na bicykli. Alebo manželov cyklistov P a J Králikovci . Z cesty sú krásne výhľady na hrebeň M. Fatry , Kysucké osady , mesto a na časť Kysuckej Vrchoviny – fotím . Dochádzam pomaly na koniec cesty v Červenej hore k malej novovybudovanej búdke – odpočívadlu- bivaku . Kúsok sa vraciam späť po ceste a po bývalom chodníku odbočujem v ľavo, ku Krížu ,stúpam –tlačím bicykel aj cez dlhý blatistý úsek asi 100m v blate až po kolena, ale nevadí. Pri Kríži čistím kolesa a vidlice lebo ma to blato strašne brzdí. Konečne som na vrchole Tábora pri rozhľadni. Krásne svieti slniečko, slabý opar ale aj tak krásne výhľady . Púšťam sa do opravy rozpadnutej vrcholovej knihy a odrazu ma tu prepadli viacerý turisti. Tiež ich to vyhnalo do prírody. Medzi nimi aj kamarátky z nášho oddielu ŠKT KNM L Ponechalová a M Jakubiková, ktorá v januári na bežkách zlomila nohu a už behá ako srnka. Ešte že mali zo sebou ,, dezinfekciu´´. Z vrcholu rozhľadne ešte fotím pár krásnych výhľadov a odchádzam po turistickej značke k odpočívadlu a konečne nemusím makať do kopca, ale sa veziem zadarmo ako za odmenu dole kopcom. Opäť stretávam veľa cyklistov aj pešiakov. Krásny pôžitok s tejto jazdy dole. Pred mestom za železničným priecestím ma pozdravuje staršia pani ,, Lipka ´´ ( vôbec nemá strach z vírusu) len ešte nemá zelený odev, ale už sa ho pokúša kúpiť, vraj teraz pri víruse budú znížené ceny a my turisti sa na jej zeleň poskladame návštevou pri jej peknom odpočívadle, neviem komu zaň poďakovať , aj tak ďakujem ! aj budovateľom cesty za riadný kus práce ,vďaka aj Urbarníkom z KNM pod vedením p. Anteckého. Trasa mala okolo 20km a necelých 400m prevýšenia. Doporučujem aj Vám , je to paráda ,skúste aj Vy.
ŠKT KNM Teodor Bráciník