Tradične ku Krížu pod Táborom.

Budí ma budík v nedeľu ráno o 03,15 hod. potvora jedná, ale som rád lebo by som spal ešte ďalej. Len tak narýchlo niečo malé pod zub. Beriem nachystaný batoh a poďme. Nič organizované, ale ako obyčajne Veľkonočný tradičný výstup ku Krížu pri príležitosti z mŕtvych vstania Pána ( akoby k hrobu Pána s  odvaleným kameňom ) mi nedá spať a neisť hore. Je to tradícia od neviem kedy, ale začal som tam chodiť už asi ako piatak zo ZDŠ . Normálna tma ako v noci, ale všade rozsvietené ako keby svietilo slnko, ale to svietil mesiac.
Pri bývalých rampách sa stretávam s kamarátom Erichom a je 04,00 hod. Celkom mu pasoval ten náhubok , vypadal ako chirurg pred operáciou, skoro sme sa ani nepoznali v nich. Šľapeme okolo bývalej ,,Dreviny´´. Ide sa parádne, sucho žiadne blato , krásne výhľady na rozsvietené mesto a v pozadí mesta od juhu nás pozdravuje krásny rozsvietený kríž na Vretni ako by náš anjel strážny. Je to fantázia krásna tmavomodrá obloha a porozhadzované strieborné hviezdy, v rôznych tvaroch ako napr. : veľký voz, ale nemohli sme sa s ním odviesť, lebo tam mal už iné hviezdy. Prichádzame na novo zrekonštruovanú cestu zo Škorčia, oddychujeme a sledujeme krásu tmy, svit rozžiareného mesiaca a stúpame ďalej. Pomaly dochádzame ku krížu je 04,55. hod.
Pri kríži oddychujeme a v duchu rozjímame, modlíme sa a meditujeme nad zmyslom Veľkej noci. Vydávame sa smerom na Tábor, na rozhľadňu, už sa brieždilo. Vystupujeme na rozhľadňu. Na vrchnom poschodí rozhľadne sú dvaja nocľažníci, ktorí tu prespávajú v turistických sieťach a spacákoch a my ich nechcejúc budíme zo sladkého spánku. Fotíme krásne vychádzajúce zohrievajúce slniečko. Fantázia a paráda, neviem čo ešte povedať, no jednoducho eňo ňúúúňo !!!
Nezdržiavame sa, púšťame sa späť. Začína vyhrávať obrovský vtáčí orchester čo nemá období. Vtáci sa prekrikujú jeden pred druhým, kto silnejšie a krajšie, každý na inú strunu a iný nástroj, ako keď sa doma hádam s polovičkou. Okrem toho sme stretli ešte nejakých banditov, v protismere, ale kto to bol nebolo nám známe, lebo mali náhubky. Zdravíme sa ale pokračuje hneď ďalej. Za bývalým železničným priecestím sa rozchádzame, čas už pokročil. Je okolo 06,30 hod krásne vidno a ukazuje sa pekný nedeľňajší deň. Zasa mám jeden krásny zážitok a aj na duši. Vďaka Bohu a krásnej prírode.

Teodor Bráciník