V nedeľu 14.II sa vyberám opäť do vyšších polôh za snehom. Pridali sa aj ďalší traja nadšenci bielej drogy. Šľapeme z Čadce na Husárik po svojich. Bežky sa svojimi majiteľmi nechali niesť ako kráľovné, ale veď ony nám to vrátia, zato nás dole kopcom zasa odvezú, tak je to 1:1. Snehu a toho krásneho trblietavého prašanu je veľa až miestami dosť. Dochádzame k hotelu Husárik kde pri turistickom smerovníku konečne pripíname bežky. Teplota je cca -5°C.Spoza tmavých šedých mrakoch – rumburákoch občas začína vykukovať slniečko a objavuje sa aj krásna modrá obloha – hra tieňov , slnečných lúčov a trblietajúceho snehu- ohromný zážitok. Kto to nezažil môže ľutovať a nielen to. Veľa čerstvého prašanového snehu na stromoch, kríkoch, plotoch, chalupách vytvára neopísateľnú a neopakovateľnú atmosféru, nedá sa to slovami ani opísať, to musí človek zažiť. Takú zázračnú krásu môže vytvoriť len príroda. Tu každý zabudne na všetky starosti a mrzutosti, len sa musíte do tejto krásnej telocvične vybrať, je to zdravé. Prešľapávame si stopu po bielej perine cez Grečovcov, ku kaplnke nad Janščovcami a Murčovcami, traverzujeme Chotárny kopec a nad Blažkovou sa stretávame s červenou turistickou značkou, tu sa smerujeme na zelenú značku ktorá smeruje z vrcholu Vojtovho kopca smerom do osady Beľajky a do Ochodnice. Tu zažívame také menšie peklo, aby sme nezabudli že aj ,,ono´´ existuje – nikdy nepodceňovať a pripraviť sa aj na túto možnosť. Sme v tieni kde je vždy chladnejšie . Odrazu je sneh sfúkaný na veľkých plochách až po ľad ktorý je na starom snehu a hrúbka ľadu je okolo jedného centimetra. Vhodnejšie by tu boli asi mačky alebo korčule, lebo tu tancujeme po ľade ako baletky. Fúka silný severný štipľavý vietor, až lícia a čelo mrzne. Dúfal som že ma neodfúkne ako krabičku od cigariet alebo zápaliek. Snažím sa tieto ľadové plochy obísť, no dostávam sa do veľkých snehových závejov a tak späť na ľad. Dôležite bolo vydržať až do závetria – vydržím, nie som bábovka ! Postupne sa blížime k lesu a tu je už príjemne – bezvetrie a teplejšie. Slniečko začína vysielať teplé lúče viac a viac, aj výhľady sú fantastické ako napr. na zasneženú osadu Blažková, rozhľadňu na Marťakovskom vrchu, či na Vrchrieku a okolité vrcholky a kopce. Chvíľu odpočívame občerstvujeme sa a užívame si krásy rozprávkovo zasneženej prírody plnými dúškami. Je to lahodnejšie ako orosené pivo. Fotíme tieto krásne pohľady , výhľady, snehové umelecké výtvory - to by nedokázal vytvoriť ani Michalengalo. Opojený krásou postupujeme ďalej do osady Beľajky a postupne Ochodnickými lúkami až do Ochodnice. Stretávame aj veľa labužníkov peknej prírody a zážitkoch. Potom kúsok k železničnej stanici v Ochodnici pešo. Za stanicou opäť nahadzujeme bežky a po stope popri železničnej trati , po lúkach až do KNM. Obohatení o nové zážitky a nadýchaní čerstvého vzduchu sa rozchádzame v KNM. Bol to krásny nedeľňajší deň, bodaj by ich bolo viac. Vďaka za vydarený deň aj vyššej moci.
Teodor Bráciník