Rieka Kysuca je taký provokatér. Prečo ? Ako malý žiak som sa v nej v lete pravidelne kúpaval a naučil som sa v nej aj plávať. Ako turista som viac krát vyskúšal splavovať rieku ako vodnú turistiku na gumených člnkoch, hoci sme sa viac krát s člnkom prevrátili. Splavovali sme ju z Čadce do Budatína obyčajne v mesiaci máj, keď boli viac dňové búrky a koryto rieky bolo dostatočne naplnené vodou, aj keď voda bola dosť chladná. Tak sme sa naučili aj hladinu čítať ako knihu. Keď bola kľudná a zdalo sa že len leží a sa nehýbe, znamenalo to že ideme po hlbšej vode. Keď boli riadne vlny a skákali nám až do člnkov, voda bola menšia ale rýchlejšia. No a keď sa kde tu objavovala veľká vlna, tak sme vedeli že je tam veľký kameň a musíme sa mu vyhnúť. V r.2019 ma vyprovokovala opäť, keď bola poriadne zamrznutá a tak dávaj z Oščanidce do KNM po ľade na bežkách, aj keď som sa okúpal aj s bežkami ale nezamrzol som ani sa neutopil. V týchto dňoch sme to zasa vyskúšali pešo po vode ako pešiu turistiku. V sobotu 6.8. sme sa vydali z Ochodnice s smer KNM. Odchádzame vlakom z KNM do Ochodnice o 15,00 a prší, asi preto ideme až dvaja. Tropická teplota z predošlého dňa spadla s 31°C na 15°. Vystupujeme z vlaku a smerujeme k potoku Ochodničanka k futbalovému štadiónu. Tu nás víta krásna veľká srna a praje nám šťastnú túru po vode. Prichádzame do miesta sútoku, kde sa tento potok vlieva do Kysuce, nad Ochodnickým mostom. Už len veľmi jemne mrholí. Skúšame teplotu vody a sme veľmi prekvapení, pretože voda je veľmi tepla. Teplejšie vo vode ako na vzduchu. Ešte šťastie že cez tie tropické tepla neuschla a ostala dosť mokrá. A tak s kamarátkou Majou ktorá má rada všetky druhy turistiky (vždy je pevná ako skala v mori ) sa vydávame na nový druh vodnej turistiky. Pomocou paličiek a dáždnika začíname tento nevšedný zážitok. Prechádzame postupne k Ochodnickému mostu, popod most a postupne ďalej. Voda je miestami hlbšia a zasa menšia, rýchlejšia, ale aj pokojnejšia. Raz má koryto široké kľudné a zasa úzke a rýchle. Podobne ako keď idem po kopcoch, ale my máme výhodu že výškové prevýšenie je nulové, ale máme stále klesanie, až nato že sa nám stále pod nohy pletie voda, ešte že máme paličky. Máme aj batohy a náhradné oblečenie keby človek náhodu čľupol celý do vody. Mám to istené ešte v igelitke a pevne uzavreté. Foťak aj mobil zasa v plastovej vodotesnej krabičke. Postupne sa blížime k Povinskému mostu, kde z rieky vystupujeme lebo je dosť chladno. Sme spokojní že sme to prešli bez strát a bez okúpania, ale aj to by sme prežili, veď ako sa hovorí : ,,zla bylina nevyhynie ´´ !!! Posledná spoločná fotka rieka, Maja a ja. Prvé ohlasy hovoria že na rok ak sa prechod uskutoční sa pridajú ďalší účastníci. A ešte od rieky Kysuca jedná provokácia, ak niekedy v zime poriadne zamrzne tak to skúsim po ľade na horskom bicykli.
ŠKT KNM, Teodor Bráciník