História sviatku: Svetový deň cestovného ruchu
Tento rok je to už po 27. krát, čo si celý svet v 39-tom týždni roka , 27. septembra pripomenul význam cestovného ruchu pre medzinárodnú spoluprácu, posilňovanie svetového mieru, ochranu prírody a kultúrneho dedičstva, znižovanie chudoby a nezamestnanosti vo svete a celkové zlepšovanie kvality života.
Valné zhromaždenie Svetovej organizácie cestovného ruchu (World Tourism Organization - UNWTO) na svojom III. zasadnutí v roku 1979 v Španielsku rozhodlo ustanoviť práve 27. september za Svetový deň cestovného ruchu (World Tourism Day - WTD) OSN. Načasovanie osláv WTD je symbolické aj preto, že sa koná v čase, keď sa končí hlavná turistická sezóna na severnej pologuli . Hlavným zmyslom WTD je vyzdvihnutie cestovného ruchu, jeho sociálnych, kultúrnych a ekonomických hodnôt a jeho prínosu pre celkový rozvoj spoločností. Aj členovia oddielu Šport klubu turistov Kysucké Nové Mesto svojimi aktivitami napomáhajú k rozvoju cestovného ruchu a ochrane prírody. Akciami ako napríklad medzi národné a celoslovenské turistické zrazy, letné, zimné. Aj tento rok výpomoc pri celoslovenskom cyklo zraze, ale aj značenie turistických trás. Uskutočňuje tiež rôzne autobusové zájazdy, ďalej pešie, vysokohorské, cyklo túry,ale aj na bežkách a rôzne iné stretnutia.
A teraz úvaha o turistovi.
Kto a čo je to turista?
Je to strašné čudo čo stále chodí len po dolinách na vrchy a hory,
a tam si po kopcoch a dolinách svoje telo morí.
Ide zasa víkend a je to jasné,
naše telo chce ísť na hory krásne.
Neskoro večer rýchlo do batohu všetko dobré dať,
slaninu, čaj, bundu, fľašku, čokoládu a hybaj spať.
Posledná hviezdička Ťa uspáva a mesiac zapadá,
ale Teba na túru už budík včas ráno nabáda .
Krásne ranné zore, slniečko už vychádza ,
tebe do nôh a hlavy už sila prichádza.
Šľapu nohy obe, v jednej topánke je kameň,
sťažuje si noha, bude ma tlačiť celý deň, no amen.
Ranná rosa Ti už máča nohy,
je jasné že máš dnes na hory vlohy.
Chrbát sa pod batohom už riadne potí,
na ktorý kopec ma to sprosté telo zas kotí.
Teší sa fľaška borovičky v batohu,
akú spraví dnes so mňa mátohu.
Šepká topánke aj teba nech namastí,
inač spadneš s ním do priepasti.
Hmla - biela tma - krutá víchrica, nič nevidíš,
prašan, ale dnešné bežky si na svoj účet pripíš.
Musíš mazať borovičkou, alebo červený tekutý vosk,
ináč Ti dá sneh drsný bozk.
Konečne už v pivnici spia spokojne bežky a palice,
tvrdia, s tým bláznom stop, na túru už nikdy více !
Jedine ak Ťa pohladí ľahká snehová vločka,
ako na prvom rande krásna kočka.
Víta Ťa medvedí cesnak a prvá snežienka,
vylieči sa Ti aj chorá hlava a pečienka.
Bicykel už len čaká až sa na kopec pohne,
kolesa kričia len nie po žiadnom hov... !
Dostaneš 2x defekt, špinavá reťaz a zamastené ruky,
a keď slnko pere sú to hotové muky.
Včielka krásne bzučí a med serie ,
kde to toho blázna dnes zas berie.
Krutá obedná žiara slnka Ti hlavu páli,
vôňou kvetou, lúk, a sena, sa príroda chváli.
Potom tieň, búrka ,vietor, chlad,
mokrá bunda , sprostá hlava - hrozí pád.
Turista sa na vrchol po hrebení ťažko škrabe,
potom späť padá rýchlo po snehovom žľabe.
Lano , mačky aj čakan sú fuč,
asi bol na nás spáchaný vysokohorský puč.
Keď majú mraky ťažký šedo modrý lesk,
nôžky pridajú, keď tresne krásny strieborný blesk.
Tatry , Beskydy, všetky vrcholy a kopce alebo Fatra,
po takýchto bláznoch každá hora pátra.
Lahodné aj kruté krivky hôr,
je to hrozná droga ako covid mor.
Spravíš krásne foto čo Ťa teší dlho potom,
to je v turistike tiež krásnym do hôr mottom.
Chvíľa krásna, smutná, krutá, zničujúca,
plná radosti, hrdosti, útrap ale aj povzbudzujúca.
Víchor už s turistom riadne kyve,
radšej nech už sedí v teple niekde na pive.
Keď Ťa dorazí únava a ťažká túra,
nebuď na druhý deň ako skapaná kura.
Sťažuje sa aj zadok, že si nemôže riadne prdnúť,
lebo telo by od smradu mohlo na zem opäť spadnúť.
Mokré nohy, hnusný pot a celý deň ťažký batoh,
radšej hneď ráno to zahni do krčmy za roh.
Daj si tam radšej lahodný glg piva,
tvoja duša bude potom celý deň živá.
S končiarov vidíš zrkadla hôr - plesa,
teší Ťa to, aj keď kondička Ti už klesá.
Pohladí Ťa opäť teplý slnečný lúč,
bolesť, zlá nálada a hnev sú hneď fuč.
Keď už telo a oči nevedia na chodník trafiť,
musíš zobrať farbu , štetce a značky farbiť.
Ale aj pílku, sekeru, rýľ a krompáč,
čo je značkovanie s nami opáč.
Paráda je sa plaviť aj na člnku po rieke a vode,
aj keď občas čľupneš na hladinu s gumenej lode.
Spoznáš krídla horských dravcov a vtákov,
ale aj krásu lúčnych červených makov.
Krásne zážitky nás vždy spolu spoja,
veď ťažké rany sa spoločne ľahko hoja.
Vlastné krízy nás ženú vpred a ďalej,
a tak každý je z nás potom opäť frajer.
Ticho hôr, zlato oranžový západ slnka,
hnedo-žlté lístie, prvý mrázik, potôčik žblnká.
Potom zasa mŕtvy zrezaný a plačúci les,
ale zajtrajšok bude krajší ako dnes.
Aj keď všetky živly, diabli a čerti kričia mor ho.
dôjdeš do cieľa, nepodáš sa, veď nie si žiadne hov...
Hučia hory, občas plače srdce, aj duša krehká,
osuší Ťa jemný vánok, a tvár ostane zas krásna a hebká,
Pozdrav očí, teplo stisku rúk, sila slova, vrzgot snehu,
jemnosť vánku, krutosť fujavice, cítiš tu krásnu horskú nehu?
Pamätaj na prírodu a tak sa chovaj v horách,
nesklamú Ťa nikdy keď ideš po vlastných nohách.
Aj keď Ťa bolí krvavý otlak , hlava a neposlúcha noha,
teš sa z okolitej krásy a vždy ver v silu hôr a v Boha.
Niektorí kamaráti nás už dávno strážia z neba,
dobrých anjelov strážnych vždy nám veľa treba !
Nezabudni že hory, dobrý kamarát je vzácny ako poklad,
že ich máme dosť spolu, všetci sme toho doklad.
Vždy Ťa podrží, nikdy neopustí, počká a nezradí,
preto turisti, hory, doliny sa majú spoločne tak radi!
ŠKT KNM, Teodor "Pampúch" Bráciník
