Spomienková túra

Ráno (20.7.2024) sa o šiestej stretávame na železničnej stanici KNM na 14. ročníku spomienkovej turistickej akcie.
Trasa má 45 kilometrov s prevýšením 1675m+ a vedie Javorníkmi a Kysuckou vrchovinou. Je možné ísť aj kratšie varianty trasy, ja si vyberám polovičnú trasu, ktorá končí v Budatíne – 22km. Je nás 11, vrátane vedúceho akcie - Romana Minaroviča. Zoznamujeme sa s účastníčkami Mirkou a Aďou z Lietavskej Lúčky. Na túto akciu zavítali opätovne po tohtoročných Kysuckých Himalájach. Nasleduje chvíľka ticha pre turistov, ktorí už nie sú medzi nami. Pri túrach na nich radi spomíname a navždy ostanú v našich srdciach. Ešte spoločné úvodné foto a začíname ukrajovať prvé metre z trasy. Čaká nás prvé väčšie stúpanie na 697 metrov vysoký Tábor, kam smerujeme po krížovej ceste pomerne priamo, bez serpentín. Deň iba začína, dolu je ešte tieň, ale keď križujeme cyklotrasu svahmi Tábora, vítajú nás už lúče slnka. Našťastie, ešte nenabrali svoju silu. Robíme si spoločnú fotku pri zastavení krížovej cesty, kde je krásny výhľad na Kysucké Nové Mesto. Stúpanie pokračuje, zakrátko prechádzame okolo kríža a ani sa nenazdáme, sme na Tábore pri rozhľadni. Tento deň pôjdu tadiaľto účastníci 3. ročníka cyklomaratónu Neslušským chotárom. Je pred 7. hodinou, zatiaľ tu okrem nás nikto nie je. Po chvíli oddychu schádzame po modrej TZ smerom ku osade Majtánky, pred ktorou je v tieni stromov pekná kaplnka okrášlená farebnou kyticou rozkvitnutých gladiol. Rezko pokračujeme okolo chalúpiek po zelenej TZ a obdivujeme farebné hrnčeky na plote. Nesmie chýbať fotka pri autobusovej zastávke. Krásne svetlo máme pri schádzaní do Nesluše mimo TZ.
Pozeráme sa na lúky medzi Černíkovou a Pálenicou, kam budeme zakrátko vystupovať. Využívame otvorenú Jednotu a dokupujeme pitie. Schádzame na dolný koniec Nesluše a od kríža stúpame po lúčnom chodníčku. Dúfame, že bude aj naďalej primračené a že nás slnko veľmi nepotrápi. Prechádzame čiastočne pokosenými lúkami. Sú tu nádherné výhľady na všetky strany, či už na Tábor a miesta, skadiaľ sme zišli, na Poľanu nad Kysuckým Novým Mestom, či oba Vretne s Rochovicou. Mne sa najviac páči pohľad smerom na vrcholky Malej Fatry, usmieva sa na nás aj členitý Veľký Rozsutec. Kľukatiaca sa cestička lúčkami pri kopčekoch Černíková a Pálenica má tiež svoje čaro. Prehupujeme sa na druhú stranu a schádzame do obce Rudinská, pri Mlyne.
Tu nás dobieha aj skupinka cyklistov, s ktorými sa zvítame. Máme ďalšiu možnosť v bufete doplniť tekutiny. Potom vychádzame strmšie po ceste, prechádzame cez časti U Tarabov a Čambalov - ideme  po cyklotrase 5408. Za poslednými domčekmi opúšťame asfaltku. Cyklisti vychádzajú doprava na lúky, my odbočujeme doľava a čoskoro prichádzame ku futbalovému ihrisku. Tu máme krátku zastávku a potom pokračujeme po modrej TZ. Jej veľkou výhodou je, že ide v tieni, prevažne zmiešaným lesom, cez malé čistinky, a tak nám nepečie na hlavy. Pri križovatkách viacerých ciest treba byť ostražitý. Za Brezami nasleduje kratšie stúpanie a neskôr aj klesanie, profil sa pohupuje hore dolu, ešte budeme naberať výšku. Chodník je príjemne mäkký, na niektorých miestach sú časti rozryté od diviakov. Tak sa pre istotu hlasnejšie zhovárame, aby sme dali o sebe vedieť. Prichádzame do sedla pod Závrším, kde je pekná čistinka, aj väčší prístrešok. Pridávajú sa k nám ďalší dvaja turisti. Vedieme debaty o tom, kto sa kam chystá cez leto. Ani sa nenazdáme, a sme na Závrší vo výške 609 metrov nad morom, kde je futbalové ihrisko a oddychová zóna. Nechýba ani náučná tabuľa. Čoskoro míňame odbočku na Rochovicu, ktorú prezrádza šípka na strome. Pokračujeme ďalej po modrej TZ a zdolávame krátke stúpanie. V spätnom pohľade je pekne vidieť osadu Majtánky. Je škoda, že známe pohľady na kysucké pyramídy už nie sú priamo z turistického chodníka, pretože ihličnaté stromčeky podrástli. A tak by bolo treba z chodníka odbočiť a hľadať výhľadové miesta. Ale na to teraz nie je čas - tak niekedy inokedy. Po ľavej strane sa pomedzi stromy ukazuje jeden z vrcholov Rochovice. Značka začína schádzať dolu, ako opúšťame les, otvárajú sa pekné výhľady na Malú Fatru, Brodnianku, Snežnicu a Zádubnie. Nechýba ani hrebeň Stien a špička Ľadonhory. Krása. Ideme mimo značky, na chodníku sú riadne výmole, potom sa znova napájame na modrú TZ a schádzame do Považského Chlmca, odkiaľ nás značka privádza okolo moderných rodinných domov a križovatky, ktorú prechádzame cez podchod, na hlavné námestie v Budatíne. Robíme si spoločnú fotku.
Tu sa niektorí z trasy odpájajú a zvyšná časť partie pokračuje po prestávke  ulicami Budatína k rozhľadni na Dubni. Lesnou cestičkou smerujeme do obce Zástranie, kde oddychujeme. Červenou TZ pokračujeme po lúke cez stádo pasúcich sa oviec k smerovníku Pod Kučerovkou. Zelenou TZ smerujeme okolo krásnej borovice, kysucký bonsaj, klesáme spod Klina lesnou cestou na lúku pod Veľkým Vretňom. Po krátkej prestávke pomaly stúpame na Veľký Vreteň, ktorý preverí naše fyzické sily. Pri kríži zapaľujeme kahančeky pre všetkých turistov, na ktorých spomíname. Postupne odchádzame na vrchol Vretňa. Zápisom do vrcholovej knižky si spomíname na Teodora Bráciníka, dlhoročného organizátora Spomienkovej dolnokysuckej 50-tky. Veľký Vreteň 821m.n.m. bol posledný vrchol na trase, nasleduje zostup do KNM. Je super, že počasie vydržalo, neboli žiadne búrky ani dažde a slnko sa čiastočne schovávalo za mraky. Rezké tempo vydržalo, po pol šiestej sa všetci opätovne stretávame v Záseku.

Ďakujeme za sponzorstvo a občerstvenie, ktoré nás tu víta v podobe mastených osolených chlebíkov s cibuľkou, pagáčikov a oroseného moku. Na úvod si všetci spoločne opäť pripomenieme turistov, ktorí už nie sú medzi nami. Účastníci pochodu dostávajú pamätný list a potom nasleduje príjemné posedenie, pri ktorom sa, ako inak, rozprávame o ďalších turistických plánoch.

Ďakujeme reklamnej agentúre Maja kreativ za výrobu pamätných listov.

O rok sa bude konať 15. ročník spomienkovej akcie, na ktorý Vás srdečne pozývame.

Veľká vďaka organizátorom a sponzorom, partia bola skvelá.

Jana Bílešová, Roman Minarovič