47. ročník letného prechodu Kysuckou vrchovinou

Aj začiatok septembra je rok veľmi teplý, a tak sa v nedeľu 8.9. rozhodujeme začať prechod Kysuckej vrchoviny vzhľadom na 18 km dlhú trasu čo najskôr. Autobus našu 6 člennú skupin vysádza pred pol ôsmou v Hornom Vadičove na zastávke Kačerík. Stretávame sa tu známa partia turistov z letnej Spomienkovej akcie. Je jasné, že bude veselo a že bude tempo celkom slušné. Naberáme juhovýchodný smer a po neznačenom chodníčku mierne stúpame krásnymi výhľadovými lúčkami, tak, aby kríky vytvárali tieň  a nemuseli sme tak vôbec stúpať po slnku. Takto múdro to vymyslel náš vedúci trasy Dušan Šrenkel.
Pred nami sa ukazuje zalesnený tiahly hrebeň Požehy, ktorý budeme čoskoro traverzovať. Keď sa otočíme, obdivujeme majestátnu Ľadonhoru a doľava od nej vybiehajúce majestátne Steny, ktoré sú jedným z mála miest Kysuckej vrchoviny, kde je tiahly zalesnený hrebeň. Netrvá dlho a pripájame sa ku cyklotrase 8488 a potom na červenú turistickú značku vedúcu popod spomínanú Požehu.
Náš smer sa pri traverzovaní Požehy mení na západný. Keď sa stáčame na juh a z lesa vychádzame na krásne lúčky, do sedla Žiarce je to iba chvíľka. Tu stretávame cyklistu a neďaleko od turistického smerovníka stoja zaparkované autá, ktoré sem vychádzajú po asfaltovej ceste od Gbelian. Obzeráme si výhľady na Malú Fatru, ktoré sú v opare, ale aj tak nás potešia. Smerujeme ku vrchu Slopovec. Na mnohých miestach vidíme ešte stĺpiky  a značky zo Snežnického cyklomaratónu, ktorý sa konal v sobotu a viedol aj týmito miestami.
Prechádzame okolo krásneho solitérneho ihličnanu a ku ďalšiemu takému podobnému smerujeme. Po červenej turistickej značke vedie aj cyklotrasa 5475. Stretávame pár na koníkoch, ktoré idú s nami lesným úsekom, kde si všímam okrem listnáčov aj borovice. Z lúčky vidíme vpravo sedlo Žiarce, kde sme boli pred chvíľkou, vľavo dominuje výhľadový Straník. Ešte krátke stúpanie, a potom sa prehupujeme medzi Kotrčinu Lúčku a Horný Vadičov. Klesáme ku kaplnke. Gaštan, ktorý pri nej stojí, naberá jesenné farby. Všade je veľké sucho, na chodníkoch sa až práši. Aj to prispelo k tomu, že sa objavujú už jesenné farby. Pri kaplnke stretávame skupinu cyklistov. Sú to mladí cyklisti s ebikami, skôr by som u nich čakala normálne horské bicykle, ale taká je dnešná doba. Nie je o nahanani kilometrov. Nakrátko sa zastavujeme pri kaplnke a dopĺňame tekutiny.
Potom pokračujeme v stúpaní, ktoré si zmierňujeme serpentínou, až vychádzame na spočiatku lúčny hrebienok, kde sa otvárajú ďalšie krásne pohľady na Malú Fatru – aj preto sú tieto miesta turisticky veľmi obľúbené. Obzeráme si malofatranské vrcholky a robíme si fotky na pamiatku. Vchádzame do lesíka a smerujeme ku Kučerovke. Prameň, ktorý tvorí vyvedená rúrka vpravo od chodníka, iba kvapká. Ale iné sme ani nečakali. Sucho v auguste trvalo príliš dlho, a tak to, že nebude kde nabrať na trase vodu sme očakávali.
Netrvá dlho a prichádzame na Kučerovku, kde sa tešíme na známy kysucký bonsaj. Červená značka sa mení na zelenú. Pekné sú pohľady na Zástranie a ukazujú sa aj Martinské hole. Aj tu sú popri chodníku vysoké žlté trávy, ktoré k tomuto neskoroletnému času patria. Stretávame tu baču so psom a ovcami, ktoré sa pasú na lúkach. Pod konármi bonsaja je lavička, kde rozkladáme z našich batohov rôzne dobroty na občerstvenie, kto čo má – klobásky, parenicu, nite, ovocie. Máme tu dlhšiu prestávku, už nám od skorých raňajok vytrávilo. Bačovi tiež niečo nechávame. Potom sa s ním lúčime a pokračujeme severným smerom, aj po cyklotrase 2441.
Zelená značka pokračuje pod Veľké Ostré, my z nej odbočujeme a ideme krátkym neznačeným chodníkom smerom do sedielka pod Veľkým Vreteňom. Veľmi pekný je pohľad na špicatú Brodnianku, ktorá vyzerá ako pyramída. Strmé svahy Vreteňa už tiež naberajú jesenné farby, chodník lemujú trávy. Cyklotrasa 2441 schádza do Snežnice, my pokračujeme lesným chodníčkom doľava a traverzujeme zalesnené svahy Vreteňa. Spoločnú fotku si robíme na výhľadovej lavičke. Za ňou zakrátko chodníček klesá ku malebnej kaplnke medzi Malým a Veľkým Vreteňom.
Telefonicky zisťujeme, že čoskoro sem vyjde od krížovej cesty nad Snežnicou aj cyklistická partia, a tak ich tu čakáme. Potom si robíme spoločne fotku. Už sa tešíme na oddych v krčme U Kultána. Cyklisti to zvládli za chvíľku, je to už iba dolu kopcom. My peší sme si ešte mohli vychutnať pohľady na Kysucké Nové Mesto a kopčeky Javorníkov, ako a aj Ľadonhoru a Steny, či Poľanu.
Záver túry patrí znova lúčkam, po ktorých klesáme do Radole po cyklotrase 5473. Netrvá dlho a sadáme si vonku pri Radoľskej križovatke na stoličky a môžeme sa občerstviť a dlhšie si oddýchnuť. Každý si dáva to, na čo má chuť. Je tu už aj ďalši skupina turistov, ktorá prešla od kaplnky nad Kotrčinou Lúčkou kratšiu verziu našej trasy v dĺžke 11 km s vedúcim Ferom Žabkom. Všetci od neho dostávame pamätné diplomy, je veselo, veď ako vždy po túre. Hlavne, že sme všetci šťastlivo a bez úrazov prišli do cieľa.

Ďakujeme veľmi pekne sprievodcom za pútavé rozprávanie po trase, znalosť terénu a výhľadov.

Už teraz sa tešíme na ďalšie turistické akcie klubu kysuckých turistov, ktoré sú otvorené pre všetkých nadšencov turistiky. 

Jana Bílešová