Spomienková túra, 16.ročník

V sobotu ráno 18.7.2026 sa o šiestej stretávame na železničnej stanici KNM na 16. ročníku spomienkovej turistickej akcie, ktorá vedie Javorníkmi, cez Budatín a následne Kysuckou vrchovinou. Po piatkovej búrke bola pred nami výzva.    

 Robíme si spoločné úvodné foto a odhodlane začíname ukrajovať prvé metre z trasy pod vedením Romana Minaroviča. Čaká nás prvé väčšie stúpanie na 697 metrov vysoký Tábor. Volíme trasu cez krížovú cestu. Je hmla, takže nie sú žiadne výhľady, ale to nám nevadí. Ešte pred siedmou prichádzame na Tábor, kde sa zapisujeme do vrcholovej knihy (na rozhľadňu nevychádzame, výmena zdegradovaných drevených častí rozhľadne sa ešte neuskutočnila) a potom pokračujeme smerom na Majtánky. V lese je až tmavo, všímame si aj pavučiny na konároch stromov – no akoby už išla jeseň J.

Z Majtánok schádzame po modrej TZ ku ihrisku, kde sa práve tento deň koná akcia MTB Neslušským chotárom a je tu živo, už prichádzajú aj detskí účastníci preteku, organizátori navádzajú autá, kde majú parkovať.

Vychádzame na lúčky medzi Neslušou a Rudinskou a schádzame druhou stranou  do Tarabov. Tu dopĺňame tekutiny. Je mokro, vymieňame mokré ponožky za suché. Pridáva sa ku nám na elektrobicykli Ondrej Tulec.

Vystúpame ku Čambalov a po modrej TZ prechádzame Kopanice. Je to časť na trase, kde je najviac blata, ale stále to bolo oveľa lepšie, ako sme si mysleli, že to po piatkovej búrke bude. A máme šťastie aj na hríbové úlovky rastúce popri chodníku. Nakrátko sa zastavíme pri prístrešku na Závrší, a potom ešte stúpame ku ihrisku na Závrší a aj kúsok nad ním. To už sa vyčasuje a hmlu strieda slnko.

Modrá TZ má pri schádzaní do Budatína celkom pekný rigol a je celá došikma, pre Ondra na bicykli je to výzva. Pred 11.30 hod sme v Budatíne, kde stíhame ešte otvorenú Coop Jednotu. Kupujeme občerstvenie, nealko pivo a dopĺňame energiu. Ja si dávam preventívne magnézium proti kŕčom - polovica trasy je za nami.

Po oddychu stúpame po červenej TZ ku Dubňu, v tieni lesa a podobne tieňom vedie aj traverzujúca cestička. Ochutnávame červené maliny. Ukazujú sa pekné pohľady na Kysuckú vrchovinu a časti, kadiaľ ešte pôjdeme. Ľudí stretávame iba máličko, blatko na ceste už nemáme, čo nás teší. Keď sa na nás usmieva Straník, to už prichádzame do Zástrania, kde si v krčme na Konečnej dávame kávu - chutí znamenite a padla fakt vhod.

Z lúk za Zástraním pozorujeme vrcholky Malej Fatričky a máme šťastie aj na pasúce sa ovce. Potom nás čaká už posledné väčšie stúpanie na Kučerovku. Nakrátko sa odpájame  z červenej značky, ktorá vychádza serpentínami, my ideme skratkou vyšlapaným chodníčkom priamo. Horné lúky s výhľadom na Zástranie sú plné rozkvitnutých kvetov a motýľov. Prechádzame okolo kysuckého bonsaja. Z oblohy je zrejmé, že sa formujú zrážky. Na chodníku si všímame medvedie stopy, a tak dávame o sebe vedieť, Ondrej zvoní zvončekom na bicykli. Obzeráme si kysucké pyramídy, Veľký Vreteň sa k nám už približuje.

Ako sme predpokladali, napokon nás dostihuje dážď. Sme práve v lese na traverze Vreteňa, kde sme celkom dobre schovaní. Raz, dvakrát nám nad hlavami poriadne zahrmí, potom sa búrka presúva smerom ku Vadičovu a odchádza. Kým vyjdeme z lesa, dávame si na seba bundy. Schádzame ku kaplnke pod Vreteňom. A tu dážď na našu radosť ustáva a je zjavné, že ďalší už nepríde a bude sa vyčasovať.

Tak sa pri zlepšujúcom počasí ešte fotíme na lúčkach nad Radoľou, Steny majú po daždi ešte pekné hmly. Už to netrvá dlho a ukrajujeme posledné metre z trasy.

O štvrtej popoludní prichádzame do Záseku – náš okruh sa po 10 h uzatvára, zvládli sme to!!! Máme radosť.  Čaká nás chutné občerstvenie – mastené chlebíky s cibuľkou, kávička, pivko a oddych pre nohy J.   

Celkovo sme prešli 41.3 km, vystúpali 1336 metrov, ale hlavne sme strávili krásny deň v prírode, ktorá nám ukázala počas dňa svoje rôzne tváre - od rannej hmly, oblakov, po neskoršie slnko, modrú oblohu s bielymi mráčikmi. Poobede prišlo väčšie teplo, aj krátka búrku, ale po nej vyšlo znova slnko. Na lúkach to všade hralo rozkvitnutými kvetmi a na hríby je veru teraz teraz ten vhodný čas. Piatková búrka síce priniesla väčšie blatko, ale slnko sa dlhšiu dobu schovávalo a začalo viac pripekať až poobede, keď už sme mali veľkú časť trasy za sebou.

Ďakujeme Romanovi Minarovičovi za sprevádzanie na trase, za sponzorstvo, chutné občerstvenie a krásny spomienkový diplom. Turistiku sme si naplno užili.

Naše myšlienky na trase patrili všetkým turistom, ktorí už nie sú medzi nami. Sú a budú navždy v našich srdciach !!!

Jana Bílešová, Roman Minarovič