Veľká Fatra

Turistickú akciu do Veľkej Fatry možno označiť sloganom „koniec dobrý, všetko dobré“.
I napriek sľubným predpovediam počasia sa ráno 26.7. nevyvíjalo moc priaznivo. Zamračené, chladno. Tak nejako bolo i po príchode nášho autobusu do Vyšnej Liptovskej Revúcej. Naša trasa viedla po zelenej značke na Krížnu (1574). Chodník zo začiatku mierne stúpajúci viedol popri malom potôčiku miestami pod stromami. Po hodinke šľapania sme sa dostali do vysokého porastu žihľavy vysokej miestami aj 1,5 m.. Chodník bol zarastený, šmykľavý po predošlých dažďoch.

" Protireumatická kúra. Posilňoval nás však pohľad na trávnaté stráne Repišťa a Rybovského sedla (zľava), sprava Ostrého Brda a Krížnej. Ako sme sa blížili k sedlu pocítili sme prudké poryvy studeného vetra. Chcelo to pridať trocha oblečenia, aspoň dotiaľ,kým sme sa nedostali na posledný stupák pred Krížnou. Mraky i napriek tomu, že občas vycedili pár kvapiek dažďa, začali pomaly prepúšťať viac slniečka. V závetrí pod vrcholom bolo dokonca fajn teplo. Trocha posilnenia, pár nádherných pohľadov na okolité hory a ide sa ďalej, smerom na Ostredok (1592).
Trocha dole, zasa hore. Vietor nás však sprevádza ďalej. V miestach obchádzky Frčkova (1580) po vrstovnici sprava, bolo príjemne, bez vetra. Po cca hodine prichádzame na Ostredok. Je skoro poludnie a oteplieva sa. Chvíľa odpočinku a už klesáme dole. Obchádzame Suchý vrch a zhruba po hodine sme v sedle Chyžky. Po ľavej strane vidíme Borišov (1509) a chatu pod Borišovom. Časť našich spolu pútnikov ide po trase B (žltá značka), dolu do cieľa našej túry. Ďalších pár turistov ide na Borišov, či chatu pod ním a my ostatní, ideme trasou A na Ploskú (1532). Niečo pred 14 hodinou sme hore. Až teraz si môžeme vychutnať výhľady. Ako by sme boli na výhľadní Slovenských hôr. Z jeden strany Malá Fatra v pozadí i naše kysucké hory strácajúce sa v diaľavách. Z druhej strany Nízke Tatry, ďalej Martinské hole a nakoniec Vysoké Tatry. To sú len tie najznámejšie, pretože nádherné slnkom zaliate hory, s oparom v dolinách, tieňmi mrakov a diaľok sú nekonečné. Vtedy človek pocíti márnosť ľudského „červíčka“, ale i radosť a pýchu z našej prekrásnej prírody. Ťažko opísať pocity, ťažko nádheru panrámy hôr zvečniť na foto. To len zázračné ľudské oko vie vnímať celú nádheru.
Na Ploskej čakáme opozdilcov, potom ideme po žltej značke do sedle Ploská. V závetrí chvíľa odpočinku, posledné foto, posilnenie a ide sa dole. Počas celej trasy bolo vidieť roztrúsené stáda oviec pasúcich sa na stráňach kopcov. Avšak cestou do Sliačov sme asi po hodine prechádzali priamo pri salaši. Valasi práve dojili ovce. Takže zastávka nebola možná. Ešte pol hodiny a prichádzame do dediny. Trocha otrasené nohy z klesania a je tu koniec osemhodinového putovania Veľkou Fatrou. Pivo v miestnom pohostinstve len tak zašumí. A z túry ostávajú len spomienky. Krásne a trvalé.