Spomienková dolnokysucká 50tka 2012

Dňa 25.8.2012 bol usporiadaný druhý ročník Dolnokysuckej spomienkovej 50tky. Táto akcia vznikla ako spomienka na turistov, ktorí už nie sú medzi nami. Iniciátorom a hlavným organizátorom bol Teodor Braciník. Ráno okolo 6.tej nastúpilo na štart na železničnej stanici okolo 15 zdatných turistov. Trasa pokračovala smerom na Škorčie, Tábor, Majtánky do Nesluše. Po krátkej zastávke sme pokračovali smerom na Rudinskú, tam si niektorí z nás doplnili zásoby v miestnej predajni potravín. Ďalej sme išli smerom na rudinské osady Tarabovce a Čambalovce, napojili sme sa na modrú turistickú značku a pokračovali po nej cez sedlo pod Závrším, ponad Divinu a Vranie až do Budatína. Tam bola prvá občerstvovačka, zároveň aj prvá možnosť po prejdených 25 km ukončiť trasu. Ako občerstvenie bol vynikajúci guláš, verím tomu, že každému zachutil. Po občerstvení sme pokračovali stúpaním na Dubeň, smerom na Zástranie, kde sa taktiež dalo občerstviť. Potom už len ponad Kotrčinú Lúčku až do Horného Vadičova, kde bola druhá občerstvovačka v podobe varených párkov s chlebom. Po prejdených 35 km padli veľmi vhod. Čakalo nás totiž posledné a určite najťažšie stúpanie smerom na Holý vrch a Steny. Bolo že to radosti, keď sme sa odcitli hore, práve na Holom vrchu. Už sme vedeli, že pojdeme len dole, aj keď nás zato čakalo jedno prudké klesanie z Poľany smerom do sedla. Navyše sme si pochváľovali vyčistený chodník a tu patrí vďaka našim turistom, ktorí ho pomáhali dva týždne dozadu čistiť. Počas klesania sme sa kochali pohľadmi na oranžovú oblohu nad mestom. Bolo asi štvrť na deväť večer keď sme dorazili ako posledná skupinka do cieľa poslednej občerstvovačky, v pohostinstve Zásek. Tam nás čakali ostatní turisti, čo prišli skôr. Každopádne posledné občerstvenie padlo každému vhod. Potom len posedenie, celkové zhodnotenie akcie, vypustenie spomienkového balóna a odchod domov sa zregenerovať. Čo na záver? Akcia dopadla super, počasie bolo veľmi prívetivé, 30 stupňové horúčavy ani lejaky neboli. Aj keď na druhý deň ma pobolievali dolné končatiny, musím uznať že to stálo za to.