Skorušinské vrchy

V poradí druhý autobusový zájazd ŠKT Kysucké Nové Mesto sa konal v polovici júna v Skorušinských vrchoch. Pre mnohých neznáme pohorie plus možnosť kúpania sa v termálnom bazéne v Oraviciach spôsobila naplnenie celého autobusu.
Ráno bolo pod mrakom, dokonca sa vyskytli dažďové prehánky. Všetci sme však boli optimisti a dúfali sme, že tentokrát nezmokneme. Tak sa aj stalo. Kým sme prišli do miesta štartu, ktorým bola dedinka Brezovica pršať prestalo a navyše sa začala trhať aj oblačnosť. To pridalo na nálade a už sme rezko vykračovali peknými lúkami s výhľadmi na Oravskú Maguru, dominanty Oravských Beskýd ako Babiu horu a Pilsko. Neskôr boli lúky vystriedané smrekovým lesom. Tento charakter terénu nás bude sprevádzať prakticky počas celej trasy. Pozvoľným stúpaním sme sa dostali na vrchol Skorušinej, najvyššieho vrcholu Skorušinských vrchov. Dobré výhľady poskytuje hlavne dvojposchodová rozhľadňa, z ktorej je dovidieť na Oravskú Maguru, Beskydy, Oravskú priehradu a samozrejme na Západné Tatry. Po odpočinku išla časť turistov smerom na Oravice a ďalšia časť pokračovala po hrebeni Skorušinských vrchov. Ako som spomínal, terén je prevažne zalesnený, len občasné lúky alebo prieseky poskytujú výhľady. Zato sa nevyskytujú žiadne prudké stúpania ani klesania, takže terén je veľmi vhodný na bežky. Na jednej z výhľadových lúk dávame odpočinok, kocháme sa pohľadmi na Oravskú Maguru a v diaľke na Malú Fatru. Záverečná časť vedie po žltej značke cez vrch Prasatín do Nižnej. Tu je potrebné dávať pozor na značenie, chodník križuje viacero zvážnic a nie vždy je kvalitne označený. Z vrchu Prasatín sme po lyžiarskej zjazdovke zišli do Nižnej, kde bol záver nášho putovania. Už len počkať na autobus a ide sa domov.
Čo na záver. Skorušinské vrchy sú relatívne málo navštevované a pomerne málo známe pohorie. Platí to skôr pre letné obdobie. V zimnom období býva navštevované určite viac vďaka vhodným terénom pre lyžiarsku turistiku.