Kriváň 2013

Jesenné autobusové zájazdy turistického klubu ŠKT Kysucké Nové Mesto patria už tradične tatranským oblastiam, či už Vysoké, Západné alebo Nízke Tatry. Inak to ani nebolo 15. septembra, kedy sa uskutočnil autobusový zájazd na tatranský Kriváň, jeden zo symbolov Slovenska. Keďže ide o národný vrch Slovákov, bol o túto akciu veľký záujem, takže nebol problém naplniť dva autobusy.
Ráno sme dorazili k východisku trasy na Kriváň, k Trom Studničkám. Bolo zamračené s nízkou oblačnosťou, samozrejme k tomu hmla. Všetci sme dúfali, že predpoveď o trhaní oblačnosti vyjde a že pod vrcholom nebudeme stavať snehuliaka. Väčšina z nás išla po trase smerom na Kriváň, menšie skupinky sa rozhodli ísť smerom na Štrbské Pleso realizovať svoj vlastný program. Prvé metre išli v pohode, neskôr prišlo prvé stúpanie. Smutné boli pohľady na vyschnutý les a hlavne na holé stráne. Čo sa dá robiť. Po prekonaní pásma lesa sa začala trhať hmla a ukázali sa prvé výhľady. Hneď bol optimizmus kdesi inde. Predpovede počasia nesklamali a oblačnosť sa postupne trhala a tým vytvárala prírodné divadlo aj s oponou. Ukázali sa nám hlavne Západné Tatry. V jesennom šate spolu s oblačnou oponou boli nádherné. Tí čo mali fotoaparáty fotografovali o sto šesť. Také niečo sa len tak nevidí. Cesta ubiehala a postupne sme dorazili ku Krivánskemu žľabu. Tu sa niektorí rozhodli zísť ku Štrbskému Plesu, ďalší, čo bola väčšina sa rozhodli ísť hore na zdolať vrchol Kriváňa. Sneh, ktorý avizovali v predošlých dňoch zmizol, skaly boli suché, takže sa dobre išlo. stúpanie na vrchol dalo zabrať, výhľady však stáli zato. Už len posledné metre a stojíme pred vrcholovým krížom. Nasleduje podávanie rúk, vrcholové fotografovanie, a potom oddych a občerstvenie. Vrchol bol takmer celý čas v oblakoch, takže výhľady sme si z neho neužili. Až na pár okamihov, kedy sa chcela oblačnosť už, už roztrhnúť ale nedala si povedať. Na nálade to neubralo. Keďže vrchol sa začal napĺňať ľuďmi, postupne sme začali schádzať dole. Spočiatku opatrne, niekde bolo treba pomáhať si rukami, potom už celkom pohodlným chodníkom sme došli k rázcestiu pod Krivánskym Žľabom. Odtiaľ sme pokračovali smerom na Jamské pleso. Cesta ubiehala, kameňmi spevnený chodník pripomínal nekonečné schody, kde dostávajú zabrať kolená a stehná. Boli sme radi, keď sme videli smerovník pri Jamskom plese. Niektorí, vrátane mňa išli ešte k samotnému plesu, fotografovali sme hlavne kačky, ktoré hneď priplávali ku nám. Asi sú naučené od turistov, ktorí ich prikrmujú. Od plesa už vedie Tatranská magistrála až na Štrbské Pleso, kde nás čakali obidva autobusy. Ešte krátka klasická zastávka pri Štrbskom plese a potom už len ku autobusu.
Akcia dopadla celkom dobre. Počasie bolo oproti predošlým dňom priaznivé, hlavne nebol zasnežený alebo zľadovatený terén. Najmä vo vrcholových Kriváňa častiach by to bolo už nebezpečné. A navyše ani nefúkal silný vietor. Len vrcholové výhľady sa nekonali. Tie až niekedy nabudúce.

Dušan Šrenkel