Sivý vrch 2013

Predposledný autobusový zájazd ŠKT Kysucké Nové Mesto v sezóne sa konal dňa 13. októbra v oblasti Sivého vrchu v Západných Tatrách. Tento 1805 m vysoký vrch nepatrí medzi najvyššie vrchy Západných a už vôbec nie Vysokých Tatier, zato svojím vzhľadom a najmä výhľadmi sa radí medzi najkrajšie vrcholy Slovenska popri takých krásavcov ako Veľký Choč alebo Veľký Rozsutec.
Už skoro ráno vyrážala prvá časť účastníkov na trasu zo Zuberca, ostatní štartovali z obce Huty pri známej horárni pod Bielou Skalou. Keďže už je október, ráno bolo ešte šero. Trasa zo Zuberca viedla najprv spevnenou cestou, po polhodinke začala stúpať lesným chodníkom smerom nahor. Čas na smerovníku bol 3 hodiny do sedla Pálenica. Časť trasy vedie lesom bez výhľadov, takže cesta ubieha pomerne rýchlo. Zaujali nás smerovníky, ktoré informovali o dosiahnutej nadmorskej výške. Tie nás budú sprevádzať prakticky až na vrchol Sivého vrchu. Ani sa nenazdáme a už sme na horských lúkach v pásme kosodreviny a už sa otvárajú prvé výhľady, najmä na Oravskú Maguru a Beskydy. Po dvoch hodinách chodenia sa dostávame do sedla Pálenica. Takže časy na smerovníkoch sú v tomto prípade s dostatočnou rezervou. Už vidieť aj hlavný cieľ, a to Sivý vrch. Jeho vrchol sa striedavo ukrýval v oblakoch. Dúfali sme, že oblaky sa rozplynú a budeme sa kochať kruhovým výhľadom na široké okolie. Keď vyšlo slnko, hneď bolo teplejšie na tele aj na duši. Po polhodine prichádzame pod skalnatý vrchol. Úsek vedie po skalnatom chodníku, dve miesta sú zaistené pomocnými retiazkami. Keďže na chodníku bolo miestami blato a vlhko, prišli retiazky práve vhod. Už len kúsok a stojíme na vrchole. Oblačnosť sa definitívne roztrhala, výhľady na široké okolie boli úžasné. Chočské vrchy, Oravskú Maguru aj Beskydy sme mali ako na dlani, v pozadí vykúkal hrebeň Malej Fatry, východným smerom zas hrebeň Západných Tatier. Spoločnosť nám však robil aj silný vietor, takže priamo na vrchole sa moc nezdržiavame a hľadáme si vhodné miesta v závetrí. Postupne prichádzali aj účastníci, ktorí štartovali z obce Huty. Chválili si hlavne skalné mesto s názvom Radové skaly. Po chvíľke zvítania a oddychu nasledovalo spoločné fotografovanie, čo pri spomínanom silnom vetre bol celkom zážitok. Ten prispel k tomu, že sme radšej začali postupne zostupovať smerom na sedlo Predúvratie. Z tohto sedla išli niektoré skupinky smerom na chatu pod Náružím, ďalšia vrátane mňa išla smerom na vyhliadkový vrch Babky. Čítal som, že je to jeden z najkrajších vyhliadkových kopcov na širokom okolí. Čítal som správne. Výhľady na všetky svetové strany uchvátili asi každého a to aj napriek oparu, ktorý momentálne vládol. Východným smerom bolo vidieť Západné Tatry, južne Liptovskú Maru, hrebeň Nízkych Tatier, západným smerom zase Chočské vrchy s Malou Fatrou. Za perfektnej viditeľnosti by sme v pohode dovideli na Martinské hole, tie sa vďaka oparu len trochu črtali v diaľke. Po oddychu, kochaní sa a vrcholovej fotografii sme začali schádzať celkom strmým chodníkom smerom na Bobroveckú Vápenicu. Tam sme v miestnom horskom hoteli počkali na ostatných a po občerstvení sme išli zdolať posledný kilometer na parkovisko, kde nás čakal autobus.
Jednoznačne nemôžeme ľutovať, že sme sa do tejto oblasti vybrali. Nie nadarmo je Sivý vrch jeden z najkrajších vrchov Slovenska.

Dusan Šrenkel