Baranec 2015

Už tradičný októbrový autobusový zájazd, ktorý organizuje Športklub turistiky Kysucké Nové Mesto, patrí tatranským oblastiam. Tento rok padla voľba na Západné Tatry, ktorej hlavným cieľom sa stal významný vrch Baranec. Ten svojou výškou 2184 m je tretím najvyšším vrchom celého pohoria Západných Tatier.
Predpovede nesľubovali príliš optimistické počasie. Zamračená obloha a k tomu silný vietor nie je to, čo viacerí z nás chcú prežívať počas turistiky. Napriek tomu už ráno začíname stúpať z ústia Žiarskej doliny smerom na vrcholový hrebeň Baranca. Cesta vedie najprv lesom, pričom hmla mu dodáva pochmúrnu atmosféru. Avšak keď sme vyšli do pásma kosodreviny, hmla ustúpila a začali sa otvárať prvé výhľady. Bolo typické inverzné počasie. Iba slabý vietor, pod nami hmla, prevaľujúca sa dolinami, nad ňou vyčnievajúce končiare Západných Tatier. Jalovec, Baníkov, Tri kopy sme mali ako na dlani. Takéto divadlo si netrúfali očakávať ani najväčší optimisti! Zároveň sa začali cez vysoké oblaky predierať slnečné lúče, a hneď bolo veselšie. Zazreli sme aj vrchol Baranca s typickým vrcholovým kamenným stĺpom. Zdal sa blízko, no výstup k nemu dal ešte dosť zabrať. Počas neho sme si užívali výhľady na všetky strany. Keď sme konečne dosiahli vrcholový stĺp, otvorili sa nám výhľady na všetky svetové strany. Ostrý Roháč, Plačlivô, Jakubinú, Otrhance, Bystrú, časť Vysokých Tatier, aj vrcholy vzdialenejších Nízkych Tatier sme mali ako na dlani. Po oddychu a očarujúcom sa kochaní obklopujúcou krásou sme začali zostupovať strmým chodníkom, neskôr miernejšie hrebeňovým chodníkom (čisté výhľady na okolie nás neopúšťali) až na vrchol Smrek. Z neho bol fantastický výhľad nielen na hrebeň Roháčov, ale aj na samotný Baranec. Nasledoval už len zostup do Žiarskeho sedla. Niektorí ešte vybehli na vrch Plačlivô, statní začali zostupovať do Žiarskej doliny. Prevaľujúca sa hmla, pomedzi ňu presvitajúce lúče slnka a ešte k tomu mnohoraké farbičky dodávali záverečnému úseku tú pravú jesennú atmosféru. Nasledovala zastávka na Žiarskej chate, kde sa stretávame všetky skupinky, pretože niektorí z nás išli aj iné trasy, najmä výstupy Žiarskou dolinou do Žiarskeho, prípadne Smutného sedla. Nakoniec viac-menej spoločne nám zostal zostup dolinou až do jej ústia, kde už čakal autobus.
Vzhľadom k tomu, že počasie prekonalo aj najväčšie optimistické predpovede, neostáva nič iné, len uznať, že celá akcia právom získala hodnotenie: výborná! Nie nadarmo je jeseň najkrajším obdobím v horách.

Dušan Šrenkel