Zamykanie Kysuckej brány 7. ročník 2015

Už siedmy rok sa konala 17.11. turistická akcia zamykanie Kysuckej brány. Je to pomyselný vstup do regiónu Kysuce z južnej strany, medzi Rochovicou a Brodniankou. Traduje sa, že niekedy začiatkom minulého tisícročia bola prekopaná hrádza, ktorá spojovala tieto dva kopce. Jej prekopaním sa stratilo jazero, rozprestierajúce sa na terajšom území Kysuckého Nového Mesta. Rieka Kysuca sa vymanila z objatia kopcov Kysuckej vrchoviny a Kysuckých Beskyd a vytvorila koryto umožňujúce splavovať drevo až do Váhu.
Ktovie dnes, či sa jedna len o povesť, alebo je na tom i niečo pravdy.
Faktom však ostáva, že kysucký turisti vždy na jar odomykajú Kysuckú bránu na Rochovici a na jeseň ju zamykajú na Brodnianke.
Z miesta odchodu ráno o 8.00 vyrazilo cca 50 účastníkov z Radole, smerom k teheľni. Po zmoknutej noci sa počasie mierne umúdrilo. Obloha miestami ukázala i slniečko. Ale len na chvíľu.. Keď sme vyrážali od tehelne k sedlu medzi Veľkým a Malým Vretňom, začalo mrholiť. Nebol to však dážď, ktorý by nás mohol znechutiť. Krásne „vyumývané“ hory miestami pofajčievali bielou hmlou. Jesenná príroda i napriek skoro zimnému počasiu ešte nestratila svoj jesenný šarm farebnosti. Šliapali sme. Moc sa nenahovorilo, každý dával pozor pod nohy na blatistý chodník. Keď sme prišli ku kaplnke nad Snežnicou prestalo mrholiť. Obloha však ostala šedá. Chvíľa na prestávku. Doplnenie vypotených tekutín a už sme sa spúšťali do Snežnice. Snežnicu sme nemohli obísť bez zastavenia. Už tradične sa niektorí zohriali v miestnom pohostinstve čajom s rumom, či pivkom. Nie na dlho. Pár desiatok metrov a v stráni bolo vidno chodník hadiaci sa hore k lesu. Po nejakej polhodinke sme sa dostali k Božej muke v sedle pod Brodniankou. A už vchádzame do bukoviny. Chodník i napriek opadanému lístiu je zreteľný. Po serpentínach cesta nie je namáhavá. Za ďalšiu polhodinku sme na hrebeni. Výhľad na Kysuce sa objavil vo chvíli, keď sme prišli na miesto, kde stromy boli vyrúbané a vytvárali šlogu zarastenú malinčím.
A už sme hore. Víta nás Jaro Stuchlík s štamperlíkom pre zdravie. Chvíľu postojíme, posilníme sa, pospomíname na predchádzajúce ročníky a vydáme sa dolu. Uvoľňujeme priestor pre ďalších prišelcov. Cestou dolu je treba ísť opatrne. 20-30 cm vrstva lístia je zradná. Skrýva korene, haluze a skaly. Ale pomocou palíc sme raz, dva dolu. Pár desiatok metrov nad cestou je lúčinka s pekným výhľadom na Brodno a Vránie. Chvíľu sa kocháme, odpočívame. A nastáva akt zatvárania brány. Teo Braciník vyťahuje snáď polmetrový kľúč a jeho položením na hlavu každého účastníka popraje mu zdravie do ďalších kilometrov pri prechádzkach našou krásnou prírodou. Pripíjame si vzájomne na zdravie a pomaly sa spúšťame dolu.
Bodku za pekným zážitkom pri zdolávaní Brodnianky je posedenie pri guľáši v pohostinstve v Rudinke.
Spomíname a tešíme sa na ďalšie krásne túry, teraz už zimnou prírodou.

-- BoGal --