Ako po iné roky, aj tento rok sa v nedeľu 8. novembra konal už tradičný martinský výstup, ktorý organizoval Športklub turistiky kysucké Nové Mesto. Jeho tohtoročným cieľom bol jeden z najznámejších a najvýraznejších vrchov lúčanskej Malej Fatry, a to malofatranský Kľak.
Ranné predpovede sľubovali trhanie sa oblačnosti ešte v dopoludňajších hodinách, takže z hmly a nízkej oblačnosti sme si nerobili ťažkú hlavu. Akurát blata bolo všade dosť, takže opatrnosť bola na mieste. Najviac ho bolo počas stúpania serpentínami do Reváňskeho sedla. Hmla akosi nechcela ustupovať, tak sme po chvíli oddychu a občerstvenia pokračovali celkom príjemným hrebeňovým chodníkom na samotný vrchol Kľaku. Obchádzame rázcestie pod Skalou, kde v minulosti stála útulňa, pričom ešte dodnes sú viditeľné pôvodné základy. Nasleduje krátky výšvih a už sme na vrcholových partiách Kľaku. Vzhľadom na hmlu však z veľkolepých výhľadov nebolo nič. Čakali sme, že vietor hmlu rozoženie, ale nestalo sa tak. Iba na pár sekúnd sa ukázala modrá obloha, čo niektorí z nás využili na fotenie vrcholových momentov. Napokon začali vrchol opúšťať prvé skupinky turistov, ktorí pokračovali hrebeňom cez Ostrú skalu a Vríčanské sedlo do Rajeckej Lesnej. Ostatní zvolili trasu smerom na Malý Kľak a Fačkov, poniektorí sa vrátili tou istou trasou naspäť do Fačkovského sedla. V Rajeckej Lesnej sme ešte navštívili miestnu raritu, ktorou je Slovenský betlehem. Niektorí využili čas a navštívili aj miestnu kalváriu s možnosťou načerpať si minerálnu vodu z miestneho prameňa. Nakoniec po občerstvení sa v miestnej reštaurácii všetci nastupujeme do autobusu.
Aj keď výhľady z vrcholu Kľaku obsiahli maximálne mohutný vrcholový kríž, nemožno hodnotiť zájazd ako neúspešný. Potvrdila sa totiž známa pravda, že dobrá spoločnosť turistov a partie vykúzlia dokonalú atmosféru aj v nie najpríjemnejšom počasí. Aspoň bude dôvod sa do týchto končín čoskoro vrátiť.
Dušan Šrenkel