Už tradične sa v októbri uskutočnil autobusový zájazd do oblasti Tatier, ktorý usporiadal turistický klub ŠKT Kysucké Nové Mesto. Ako cieľovú oblasť sme zvolili Západné Tatry z poľskej strany, odkiaľ sme vystúpili na vrchy Ornak, Konczysty wierch a Starorobocianski wierch.
Ráno sme dúfali, že konečne vyjde počasie a užijeme si jesennú atmosféru tohto pohoria. Hustá hmla dávala najavo, že by tak mohlo byť. Už počas cesty sa tak aj stalo z okna autobusu sme mohli sledovať panorámu Západných Tatier.
Z parkoviska na Sivej poľane sme sa presunuli dlhou ale malebnou Chocholovskou dolinou až na rovnomennú poľanu, kde sa nachádza aj nádherná turistická chata. Niektorí išli pešo, mnohí z nás využili možnosť dopravy motorovým vláčikom. Po občerstvovacej prestávke sme sa vydali k cieľovým
vrcholom. Najprv mierne, potom stúpaním sa dostávame na Trzydniovianski wierch. Netuším, ako by som tento názov preložil do slovenčiny, ale výhľady z neho boli tak fascinujúce, že by som tam presedel aj tri dni. Najviac zaujali pohľady na pohraničný hrebeň s dominantným Volovcom, zakázané vrchy Bobrovec a Kominiarsky wierch a priľahný hrebeň Ornaku. Z týchto miest je to už len kúsok na Končistú, poľsky Konczysty wierch, nachádzajúci sa na slovensko – poľskej hranici. Navonok kúsok, ale zabrať do vrchu sme dostali poriadne. Vrcholové výhľady sme si vzhľadom na oblačnosť neužili. Niektorí z nás pokračovali po hraničnom chodníku na ďalší z cieľov, a to na vrchol Klin, poľsky Starorobocianski wierch. Pre zaujímavosť, tento vrch je najvyšším vrchom v poľskej časti Západných Tatier. Stúpanie sme si tiež užili, ako pri predchádzajúcom vrchu, zato začali sa otvárať výhľady na okolie. Vrchy ako Bystrá, Jakubiná, hraničné vrchy Veľká Kamenistá, Smrečiny, Poľská Tomanová a hrebeň Ornaku sme mali ako na dlani. Zároveň predierajúce slnko ukázalo tieto končiare v pravej jesennej kráse. Z vrcholu sme už klesali najprv strmým, potom miernejším chodníkom cez Gáborové sedlo do Sivého sedla a Starorobocianskou dolinou sme sa vrátili späť ku autobusu. Tam sme sa zišli všetky skupinky, pričom nechýbala ani početná skupinka, ktorá zdolala okrem spomínaných vrcholov aj hrebeň Ornaku, kde si takisto užili slnka a výhľadov.
V ten deň ukázali Tatry svoju krajšiu tvár. Pevne dúfame, že takých dní najmä počas zájazdov bude viac a že sa tu ešte niekedy vrátime.