Babia hora (2015)

Dňa 18. júla sa uskutočnil ďalší autobusový zájazd klubu ŠKT Kysucké Nové Mesto, ktorého cieľom bola oravská dominanta, Babia hora. Svojou nadmorskou výškou 1725 m je najvyššou horou nielen Oravských Beskýd, ale aj celého pásma Stredných Beskýd.
Ako výstupovú trasu sme zvolili trasu z poľskej strany, konkrétne zo sedla Krowiarki, nazývaným aj Lipnickým sedlom. Už ranné teploty naznačovali, že dnes bude horúci deň. Výstupová trasa viedla v začiatočnom úseku upraveným chodníkom v príjemnom tieni lesa, takže teplo sme až tak nepociťovali. Až na vrcholku Sokolica sa otvorili prvé výhľady na vrchol Babej hory a jej podhorie s rozptýleným osídlením obce Zawoja na poľskej strane. Odtiaľ širokým chodníkom pomedzi kosodrevinu a striedavými výhľadmi pokračujeme až po pásmo brál na vrch Gówniak (Wolove skaly). Cestou sa ukazuje niekoľko nádejných kopčekov, ktoré by mohli byť vrcholom Babej hory, avšak až za skalnatou zásterou sa objavuje samotný vrchol. Ten poskytuje široký kruhový výhľad. Vzhľadom na horúci letný deň a s ním súvisiaci aj letný opar sme si príliš vzdialených výhľadov neužili. Avšak hrebeň Oravských Beskýd, Pilsko, Malú Babiu horu, Oravskú priehradu, vrchy Oravskej Magury sme mali ako na dlani. V diaľke napriek oparu sme spoznávali zubatý hrebeň Západných Tatier, Chočských vrchov a sotva viditeľnej Malej Fatry. Zaujímavosťou boli dva pamätníky na počesť bývalého pápeža Jána Pavla II. vybudovaných na pamiatku jeho výstupov na vrchol. Jeden pamätník je na slovenskej strane vrchu, druhý na poľskej strane. Po občerstvení sme pokračovali klesaním do sedla Brána. Niektoré skupinky turistov vybehli ešte na vrchol Malej Babej hory, ďalšie pokračovali krátkym klesaním lesom až ku turistickej chate na Markowych Szczawinách. Ľudí tam bolo neúrekom, čo sa samozrejme dalo v letnom období a ešte k tomu cez víkend očakávať. To však nebránilo dopriať si občerstvenie. Ďalší úsek pokračuje dlhým klesaním lesom až do osady Markowa, jednej z mnohých osád obce Zawoja. Tu sa nachádza miestny skanzen dreveného stavebníctva pod Babou horou. Ten tvorí niekoľko dreveníc, uprostred nich sa nachádza kaplnka. Po krátkej prehliadke sme nakoniec nastúpili do autobusu, ktorý nás čakal na centrálnom parkovisku za osadou Markowa.
Aj napriek horúcemu dňu a oparu, ktorý bránil ďalekým výhľadom môžeme hodnotiť zájazd na Babiu horu ako vydarený. Kto by si chcel však užiť super výhľady do diaľky, odporúčam sa tu vybrať na jeseň, resp. cez zimu.

Dušan Šrenkel