Biela Karpaty - Veľká Javorina (2013)

Prvý tohtoročný autobusový zájazd nášho oddielu sa konal začiatkom mája do Bielych Karpát. Hlavným cieľom je Veľká Javorina, najvyšší vrch Bielych Karpát a nejaký ten hrad v okolí. Pôvodný plán bol hrad Čachtice, nakoniec sa plán zmenil na hrad Beckov. Do východiskového miesta, ktorým bola obec Bzince pod Javorinou, časť Cetuna sme prišli celkom včas. Ukazovalo sa príjemné slnečné počasie trochu prerušované rannými hmlami. Vyštartovali sme po modrej turistickej značke cez podjavorinské kopanice smerom na Veľkú Javorinu. Počas výstupu sme obdivovali krásu jarnej prírody. Chodník viedol striedavo po asfaltovej ceste a polesných cestičkách. Stúpanie nebolo moc prudké, v pohode sme stíhali aj predpísané časy. Ani sme sa nenazdali a už sme boli na parkovisku pri Holubyho chate, ktorá sa nachádza na vrchole Veľkej Javoriny. Vrchol Veľkej Javoriny je rozložitý, hlavnou dominantou je veľký vysielač, ktorý vidieť už z diaľky. Nadmorská výška je 969 m a je najvyšším vrcholom Bielych Karpát. Na vrchole však nebolo slnečné počasie, ale prevaľovala sa tam hmla. Niekedy tak hustá, že sme nedovideli ani na vysielač. Zato sme sa zdržali viac na chate. Niektorí už odchádzali skôr, niektorí ešte išli aspoň na vrchol ku vysielaču. Oplatilo sa čakať, okolo obeda sa začala oblačnosť trhať a vysielač sa ukazoval v plnej paráde. Po posledných pohľadoch sme začali klesať po príjemnom chodníku vyznačeného žltou turistickou značkou. Najprv bučinovým lesom, potom prekrásnymi lúkami nad kopanicami v okolí Starej Turej. Tieto miesta boli asi najkrajšou časťou celej trasy, keďže svietilo slnko a ukazovali sa výhľady na okolitú krajinu. Z lúk sme videli aj masív Veľkej Javoriny s vysielačom. Pastva pre oči. Časť turistov pokračovala až do Starej Turej, časť do osady Súš. Kuriozitou na celej akcii bol železničný podjazd, cez ktorý nevošiel náš autobus, keď mal odviezť turistov zo spomínanej osady Súš do Starej Turej. Musel to obísť, samozrejme tým sa čas odchodu natiahol. To prispelo k tomu, že sme namiesto Čachtického hradu navštívili dostupnejší hrad Beckov. Stálo to za to. Vychytali sme akurát začiatok prehliadky, ktorej sa mnohí z nás zúčastnili. Po skončení prehliadky hradu a okolia sme plní zážitkov vyrazili na cestu domov.
Čo dodať na záver? Akcia sa vydarila, počasie celkovo vyšlo. Len si treba dávať pozor na úzke železničné podjazdy, najmä v týchto lokalitách kde by mohli mať autobusy problém s výškou a neprešli by cez nich. A obchádzky nemusia byť vždy najkratšie. Aj napriek tomu hodnotím tento zájazd na jednotku.

Dušan Šrenkel