Prvé turistické výlety do jarnej prírody majú vždy svoje čaro. Príroda sa prebúdza, objavujú sa prvé kvietky, prvá tráva začína postupne sviežou zeleňou skrášľovať polia a lúky. A ak toto všetko zohrieva svojimi lúčmi jarné slniečko, tak nastáva pravá idylka pre jarnú turistiku. Tak tomu bolo aj 3. apríla 2016, kedy sa uskutočnil turistický výlet do Súľovských vrchov, ktorý organizoval Športklub turistiky Kysucké Nové Mesto. Jeho hlavnými cieľmi boli známe lokality Hlbocký vodopád a nie menej známy Hričovský hrad. Atraktívna lokalita, nenáročná trasa, krátka vzdialenosť od bydliska a teplé slnečné počasie spôsobili, že v dedinke Hlboké nad Váhom sa stretlo až 37 turistov, čo je vzhľadom na tento druh akcie vysoká účasť. Prechádzame dedinkou, na jej konci vstupujeme do lesa a po krátkom úseku prichádzame pod Hlbocký vodopád. Terajší deficit zrážok však spôsobil, že v ňom nebolo veľa vody, ale z krásy mu neubudlo. Po oddychu a fotografovaní postupujeme ďalej. Väčšina z nás zvolila zaistenú cestu skalou popri vodopádu, ostatní miernejší chodník, ktorý celý vodopád obchádza. Počas výstupu sa objavujú prvé skalné útvary, ktoré spestrujú inak monotónny výstup lesom. V sedle pod Roháčom dávame prestávku na občerstvenie a počkáme na ostatných. Bonusom akcie sa stáva asi 10 minútový výstup na vyhliadku na vrchu Roháč. Z nej sa otvára široký pohľad na skalné útvary Súľovských vrchov, Súľovskú kotlinu s dedinkou Súľov, ako aj vrchy Strážovských vrchov a Javorníkov. Akurát gýčovým fotografiám zabránila miernym oparom pokrytá obloha bez obláčikov. Keďže stromy sú ešte bez lístia, skalné útvary sa vynímajú výraznejšie ako vo vegetačnom období. Iba silnejší južný vietor nám znepríjemňuje pobyt na vyhliadke. Vzhľadom na nedostatok miesta sa tu postupne striedajú viaceré skupinky turistov a „lovia“ fotky do fotoaparátov, aj svojej pamäte. Z vyhliadky sa postupne vraciame do sedla pod Roháčom, odtiaľ po menších skupinkách pokračujeme smerom na ďalší cieľ nášho putovania, na Hričovský hrad. Pod ním nás prekvapuje nový turistický prístrešok, ktorý viacerí z nás využijú na občerstvenie. K samotnému hradu je to už len kúsok nahor. Pod ním v tieni stromov nachádzame doslova koberec poniklecov, prvých poslov jari, ktoré sa v týchto končinách hojne vyskytujú. Viacerí z nás si ich zvečňujú vo svojich fotoaparátoch. Hrad je v súčasnosti na viacerých miestach obklopený lešením a prebiehajú na ňom stavebné práce kvôli zachovaniu vzácneho dedičstva. Niektorí z nás si užili aj výstup na jeho najvyššie miesto, odkiaľ je pekný výhľad smerom na Žilinu a Malú Fatru. Nakoniec nás čaká zostup do Hričovského Podhradia a tam posledné občerstvovačky. Po nich sa niektoré skupinky vracajú k autám, ktoré nechali v Hlbokom nad Váhom. Ostatní čas odchodu prispôsobili svojmu tempu a vhodným možnostiam, ako sa spokojní vrátiť domov.
Záverom chcem poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili na tejto akcii. Veľké uznanie dostávajú najmä najmladší účastníci, dvojičky Natálka a Nikolka, ktoré sprevádzal ich starostlivý ocko a stará mama. Poďakovanie patrí aj všetkým, ktorí pomáhali sprevádzať jednotlivé skupinky turistov, pretože niektorí z nás boli v týchto lokalitách prvýkrát a vzhľadom na veľký počet účastníkov je jeden sprievodca predsa len málo.
Dušan Šrenkel