V skorú rannú sobotu 4. júna 2016 odštartovala z Radole skupina prvých turistov zdolať všetkých 14 vrcholov náročného turistického pochodu s výstižným názvom Kysucké Himaláje. Tieto vrcholy sa svojou nadmorskou výškou vyjadrenou v decimetroch približujú skutočným výškam známych himalájskych vrcholov.
Prvým zdolaným vrcholom bol Vreteň, po ňom sme sa v línii starého hrebeňového chodníka napojili na Poľanu. Tu máme prvé najväčšie stúpania šťastne za sebou. Pokračujúc žihľavou zarasteným hrebeňom Stien sa dostávame do sedla pod Ľadonhorou, odkiaľ neznačeným chodníkom prudko klesáme do sedla Skríželné, kde sa kocháme čoraz viac obmedzenými výhľadmi na Rozsutce a Stoh. Odtiaľ žlto značeným chodníkom nás čaká pomerne strmý výšľap na vrch Obelec. Hrebeňovým červeno značeným chodníkom sa dostávame okolo Černatína a sedla pod Matuškovou na vrch Kykula. Z neho pokračujeme cez sedlo Korcháň a v sedle Rovne pri kaplnke viacerí z nás dopĺňajú zásoby s vodou. Nasleduje klesanie pohodovým chodníkom do Klubiny, kde v miestnom pohostinstve opäť dopĺňame tekutiny a energiu. Tú budeme potrebovať počas stáleho stúpania cez vrch Jaseň až na Úpratiská nad Oščadnicou. Tam dávame „povinnú“ oddychovku, zároveň sa tešíme a konštatujeme, že tradičná búrka nás tento rok nechytila. Z tohto miesta pokračujeme modro značeným chodníkom cez vrchy Blažejovec a Kalinov vrch do Oščadnice. V penzióne Drevorubač neďaleko železničnej zastávky sa posilňujeme výborným gulášom, ktorí navarili manželia Lapihúskovci. Väčšina z nás sa vracia domov, aby sme sa mohli na ďalší deň vrátiť na štart. Iba dvaja tu ostávame nocovať.
Po rannom vstávaní, výdatných raňajkách a po docestovaní ostatných spolupútnikov sa presúvame autobusovým spojom do oščadnickej osady Švancárovci. Z nej začíname stúpať po zarosenej tráve za polooblačného počasia na vrch Lieskovú. Odtiaľ miestami rozblateným chodníkom na vrch Javorské, kde sa kocháme holorubovými výhľadmi na celú dolinu Kysuce. Z neho miernym klesaním zostupujeme do Čadce, časti Bukov. Tam pri miestnej kaplnke s výdatným prameňom dopĺňame zásoby tekutín. Po krátkej občerstvovačke pokračujeme stúpaním najprv po asfaltovej ceste, neskôr lesnou zvážnicou na vrch Briava nad Husárikom. Tu počkáme na ostatných a dávame zaslúženú oddychovku. Počas zostupu stretávame našich priateľov cyklistov. Ďalej pokračujeme cez osadu Griečovci na Vojtov vrch a v diaľke sledujeme blížiacu sa búrku. Na tomto mieste nás opúšťa náš kamarát Teodor, ktorý to pre bolesť kolena nemohol dokončiť. Nasleduje výstup na Črchľu a Chotárny kopec, na ktorom intenzívne prebieha ťažba dreva a na krátkom úseku sú popadané stromy. Počas stúpania cez Blažkový vrch nás dobehla búrka, prudký lejak nás donútil pokračovať slušným tempom do úkrytu pri starej škole pod Marťákovskou rozhľadňou. Počkáme na ostatných a počas striedavých prehánok pokračujeme cez Vrchrieku nad Petránkami až po Jakubovský vrch, najvyšší z „himalájskych“ vrcholov. Z neho modro značenýcm chodníkom cez osadu Ostré zdolávame vrch Žiar. Stúpanie naň mokrou trávou cez mladý porast bolo ozajstným spestrením. Nasledujúcim klesaním sa dostávame na horný koniec Nesluše, kde v hoteli Les dávame poslednú občerstvovačku. Po nej nasleduje už ozaj posledný, zato prudký výšľap na vrch Jastrabie a ním máme za sebou všetky vrcholy Kysuckých Himalájí! Nakoniec nasleduje už len zostup cez osadu Majtánky cez Neslušskú cestu do Suľkovskej pivárne v Kysuckom Novom Meste - cieľ nášho putovania. Tam dorážame ako posledná skupinka až o pol desiatej večer. Hneď nás víta náš predseda a hlavný organizátor celej akcie Ferko Žabka spolu s manželkou Mirkou. S radosťou nám odovzdáva diplomy za úspešné zdolanie všetkých vrcholov, ako aj celej trasy. Posedíme, podelíme sa s dojmami a zostáva už len cesta domov.
Záverom chcem zablahoželať všetkým zúčastneným turistom na všetkých trasách tejto akcie, ako aj spoluorganizátorom a pomocníkom. Celkovo sa tejto akcie zúčastnilo 53 turistov, pričom 10 z nich zdolalo všetky vrcholy náročnej A trasy. Ďalší zdolali postupne všetky vrcholy zľahčenej B trasy, niektorí sa zúčastnili akcie len v jeden deň. Počas prechodu sledujeme, ako sa mení tvár kysuckej krajiny, kde lesy striedajú výruby, ale, chválabohu, aj kde výruby strieda mladý les. Prekvapila nás nízka účasť na B trase počas prvého dňa, našťastie na druhý deň prišlo ľudí viac. Potešilo nás, že pribudlo niekoľko nových tvárí, pričom dúfame, že ich celý tento prechod neodradil a zúčastnia sa tejto akcie aj na ďalší rok.
Dušan Šrenkel, účastník, sprievodca