Kráľova hoľa (2016)

Hovorí sa, že po Sedembolestnej Panne Márii sa začína počasie lámať. Vzhľadom na skutočnosť, že vyše dvoch týždňov sme si užívali typicky letné počasie, by nás však tento zlom veľmi nepotešil. Že sa počasie nakoniec tak výrazne nezlomí, sme dúfali asi všetci, čo sme sa dňa 18. septembra 2016 zúčastnili autobusového zájazdu na známu a majestátnu Kráľovu hoľu v Nízkych Tatrách, ktorý organizoval Športklub turistiky Kysucké Nové Mesto.

Po trojhodinovej ceste z autobusu vystupuje prvá skupinka turistov v dedinke Pohorelá a pokračuje najdlhšou trasou cez hlavný hrebeň smerom na Kráľovu hoľu. Ostatní vystupujú v rázovitej dedinke Šumiac. Tam nás víta rozplývajúca sa hmla a presvitajúce slniečko, čo nás veľmi teší. Po úvodnej fotografii začíname stúpať najprv hore dedinou, o chvíľku sa vnárame do lesa. Počasie sa zatiaľ drží, pred nami sú už aj prvé výhľady, ktorým dominujú južné pohľady na vrchy Muránskej planiny kúpajúce sa v nízkej oblačnosti. Pred sebou už vidíme vrchol Kráľovej hole s dominantným vysielačom. Stúpanie bolo celkom výživné, preto padol vhod oddych v Prednom sedle, pričom viacerí z nás využijú služby novootvoreného bufetu. Čaká nás už len posledné, ale zato výživné stúpanie na vrchol Kráľovej hole. Tá sa nám však začína strácať v oblačnosti. Ešte posledné metre a už vidíme budovu vrcholového vysielača. Vďaka tomuto vysielaču je Kráľova hoľa ľahko rozpoznateľná aj z diaľky. Výhľady sa však kvôli oblačnosti nekonajú. Nám to však na nálade neuberá. Nezabúdame okrem spoločných fotografií aj zaspievať známu pieseň Na Kráľovej holi. Keď sme sa aj po dlhšej prestávke výhľadov nedočkali, pobrali sme sa ďalej. Jedna skupinka pokračovala cez Martalúzku a Smrečinské sedlo do Vernára, ostatní smerovali do Telgártu. Počas klesania z Martalúzky nás zastihol dážď trvajúci necelú hodinu. Našťastie nepršalo výdatne, do nitky sme teda nezmokli. Dokonca sa začalo ukazovať aj slnko, ktoré spolu s nízkou oblačnosťou vytvárali zaujímavé prírodné divadlo. Akurát pohľady zo Smrečinskej poľany sme si vzhľadom na dážď a oblaky veľmi neužili. Počas klesania bývalými pastvinami sa ukazujú pohľady do Vernárskej doliny, v ktorej nemožno prehliadnuť vykúkajúci kostolík vo Vernári. Po dlhotrvajúcom zostupe okolo lyžiarskych vlekov si očisťujeme v miestnom potoku zablatené topánky a nohavice. Ešte nejaký ten kilometer asfaltovou cestou a už dávame konečný oddych vo Vernári, kde po zaslúženom občerstvení čakáme na náš autobus.

Kráľova hoľa nám tentokrát neponúkla svoj široký kruhový výhľad na okolité pohoria. Aj napriek tomu sme boli radi, že sme tento vrchol po dlhšej dobe navštívili a viacerí z nás spoznali aj nové nástupné či zostupové trasy. Sneh nás našťastie neprekvapil a dúfame, že nás neprekvapí ani o tri týždne na ďalšom zájazde, ktorý smeruje do poľskej časti Vysokých Tatier.

Dušan Šrenkel, účastník akcie