Návšteva Poľských Tatier (2016)

Októbrové zájazdy organizované Športklubom turistiky Kysucké Nové Mesto prevažne do tatranských oblastí sa niesli v rôznom počasí. Zažili sme dážď, jesenné babie leto, hmlu, dlho sme však nestavali snehuliakov. To posledné sa nám po dlhšej dobe splnilo počas autobusového zájazdu do oblasti poľských Tatier, ktorý sa konal 9. októbra 2016.

Už predpovede predošlých dní nás informovali o snežení nielen vo vysokých, ale aj v nižších pohoriach. Takže sme si boli istí, že v Tatrách bude určite bielo. Ani skoré ranné pohľady z okna autobusu nevyzerali príliš optimistické. Zamračená obloha, možnosť zrážok... čo nás to tam čaká? Vzhľadom k danej situácii sme nakoniec zmenili pôvodné plány, ktoré zahŕňali návštevu výhľadového vrchu Svinica a poľský Košcielec. Ako hlavný cieľ a stanovište sme zvolili chatu Murowanec, ktorá je známa okrem iného aj svojou vysokou návštevnosťou. Tam sa zároveň rozhodneme, ako budeme ďalej pokračovať.

Prvé naše kroky viedli v poľskom turistickom mestečku Zakopané (lepšie povedané skoro veľkomeste) do miestnej časti Kužnice. Tam niektorí z nás neváhali a využili možnosť (na poľské pomery celkom prázdnej) lanovky na Kasprov vrch. Inokedy tam bývajú dlhé fronty, v ten deň, a ešte k tomu ráno, to rozhodne nehrozilo. Ďalšia skupina sa vybrala smerom na chatu Murowanec. Cestou začal pribúdať sneh, tak sme mohli vychutnávať pravú zimnú idylku. Nebyť samozrejme tej hmly alebo nízkej oblačnosti. Ani ľudí sme toľko nestretávali, inokedy si tam turista pripadá ako na Václaváku. Bolo však poznať, že ľudí chodí dosť aj v tomto období, pretože chodník bol veľmi dobre vyšliapaný. Keď sme dorazili na Gašienicovu poľanu, obloha sa začala trhať a vykukávali prvé slnečné lúče. Keď sa k tomu pridá zimná atmosféra, ktorú dotvárajú zasnežené staré salaše, vzniká idylka ako vyšitá! Už počuť prvé cvaknutia fotoaparátov. Potom smerujú naše kroky do chaty Murowanec. Tá je na svoje pomery celkom prázdna, takže s voľnými stolmi nie je problém. Po občerstvení a konečnej porade sa rozdeľujeme na tri skupinky. Jedna ide skúsiť cez Kasprov vrch pozrieť, aký je stav na hrebeni, druhá sa vybrala smerom na Košcielec, posledná sa rozhodla ísť ku Gašienicovému plesu. Premenlivé oblaky, slnečné lúče a zasnežené hory vytvárali tú pravú atmosféru. Chce to akurát slnečné okuliare, pretože sneh a ostré slnko spravia svoje. Vzhľadom na množstvo snehu, ako aj poveternostné podmienky sa nepodarilo dostať sa na Svinicu ani na Košcielec. Nakoniec sa postupne všetky skupiny stretnú dole pri zaparkovanom autobuse v Zakopanom a počas dlhej cesty domov rozoberali svoje dojmy.

Aj napriek tomu, že sa nepodarilo zdolať vrchy Svinicu a Košcielec, neľutovali sme. Zimná atmosféra sa v Tatrách len tak nevydarí. A na druhej strane zostáva, že sa neoplatí zbytočne riskovať, veď hory nám predsa neujdú. Ostáva len veriť, že sa do týchto končín ešte vrátime, že počasie bude priaznivejšie a užijeme si pravú jesennú atmosféru týchto hôr.

Dušan Šrenkel, účastník akcie