Návšteva Šípskej Veľkej Fatry (2016)

Autobusové zájazdy organizované Športklubom turistiky Kysucké Nové Mesto sa tento rok niesli prevažne v premenlivom počasí. Okrem prvého zájazdu bolo počasie na ostatných zájazdových akciách také nemastné, neslané, premenlivé, avšak nikdy doteraz nepršalo celý deň. Všetci sme dúfali, že posledný zájazd tejto sezóny vyjde konečne v krajšom počasí a že si užijeme ešte posledných lúčov jesenného slniečka. Navyše sme sa chystali navštíviť nové lokality, ktoré ponúka šípska časť Veľkej Fatry, akými sú vrchy Ostré a Hrdoš. Tie zo svojich vrcholových miest ponúkajú výhľady do širokého okolia, najmä na okolitú Veľkú Fatru, Chočské vrchy a samozrejme susednú Malú Fatru. Nakoniec nie vždy všetko dopadne tak, ako by sme si želali. Ale pekne poporiadku.

Už predpovede predchádzajúcich dní neveštili nič dobrého. Celodenný dážď, miestami intenzívny, nepridával veľmi na optimizme. Ráno nás privítalo upršaným a hmlistým počasím. Určite mnohí váhali, či ísť alebo neísť. Nakoniec sa rozhodli predsa len pre prvú možnosť. Dúfali sme, že nás aspoň nezachytí ten najväčší lejak. Po príchode do dedinky Komjatná, kde sme boli pre miestnych občanov ako zjavenie (evidentne tam veľa autobusových zájazdov nechodí), zaparkoval náš autobus na konci neďaleko miestneho futbalového ihriska. Tu začíname všetky výstupové trasy. Najprv spoločne pod dáždnikmi, pláštenkami a bundami stúpame poľnou zablatenou cestou cez inokedy výhľadové lúky. Vnárame sa do lesa, tam sa napojíme na chodník vedúci na vrchol Hrdošovej skaly. Na jej poslednom úseku sa chodník zužuje, prudko stúpa, pričom výstup po klzkých kameňoch uľahčujú železné reťaze. Tie teraz ozaj padli vhod. Kúsok pod vrcholom sa nachádza jaskyňa, ktorú viacerí z nás navštívia. Ani sa nenazdáme a už stojíme na vrchole Hrdošovej skaly. Ten za priaznivého počasia ponúka nádherné výhľady, dnes z nich nebude nič. Zopár vrcholových fotografií a už pokračujeme hrebeňom na samotný vrchol Hrdoša. Dážď sa mení na mrholenie - aspoň nejaké pozitívum. Pri občasnom roztrhaní hmly rozoznávame Žaškovské sedlo a kontúry vrchu Šíp. Po krátkej prestávke klesáme do sedla pod Ostrým. Niektorí pokračujú smerom na vrch Havran a schádzajú najskôr hrebeňom, neskôr zvážnicou do Stankovian. Ostaní pokračujú miestami rozrytou zvážnicou (pripomínajúcou mnohé naše lesné cesty) do Žaškovského sedla. Tam si dávame povinnú pauzu, keďže už mrholí len minimálne. Tento okamih využije trojica turistov na výšľap na vrchol Šípu, ostatní kráčajú pohodovou zvážnicou do Stankovian, kde sa v miestnom pohostinstve všetci stretávame a sušíme premočené veci. Ešte za vidna nastupujeme do pripraveného autobusu, ktorý nás plných dojmov z nových trás odváža domov.

Napriek daždivému počasiu v nás táto zájazdová akcia zanechala hlboké dojmy. Preskúšali sme odolnosť našich nepremokavých odevov, ešte by to chcelo niečo odolné voči blatu. Dúfame, že sa do týchto miest ešte dostaneme v lepšom počasí a tamojšie hory nám ukážu svoje poklady v podobe ďalekých výhľadov. Tak dovidenia nabudúce!

Dušan Šrenkel, účastník