Výstup na chatu Kmínek (2016)

Tohtoročná jeseň akosi nepriala slnečnému počasiu. Veľká časť októbrových, aj novembrových víkendov sa niesla v znamení zamračenej oblohy, mnohokrát s dažďom či prehánkami, niekedy aj snehovými. Po niekoľkých turistických akciách s práve spomínaným počasím sme dúfali, že plánovaný výstup na chatu Kmínek, konajúci sa 20. novembra 2016, ktorý organizoval Športklub turistiky Kysucké Nové Mesto, vyjde v ako-tak priaznivom počasí.

Večerný dážď, ktorý viacerých z nás postrašil, našťastie v priebehu noci ustal. Preto sa ráno na železničnej stanici v Kysuckom Novom Meste stretla približne dvadsiatka odhodlaných turistov. K nim sa ešte pridalo niekoľko turistov zo Žiliny.

Začiatok výstupu je v Nižnom Kelčove na železničnej zastávke. Po úvodnom fotografovaní začíname hneď stúpať výhľadovými lúkami smerom do lesa. Terén je rozmočený, miestami aj blatistý, takže kde sa dá, snažíme sa blatu vyhýbať. Rozjazdenú lesnú cestu obchádzame v príjemnom smrekovom lese. Ani sa nenazdáme, a už vidíme chalupy osady Pokrývky, kde robíme prvé zábery. Neďaleko osady Mláka zostupujeme lesným úvozom do malebnej osady Huslov. Tam sa kocháme pohľadmi na zachované a udržiavané chalúpky, pričom viacerí z nás neodolali pokušeniu ich odfotografovať. „Gýčovým“ fotografickým záberom trochu vadia stĺpy a drôty elektrického vedenia. Čo už, daň za pokrok. Za osadou pokračujeme smrekovým lesom na rázcestie Volárska, kde sa napájame na červeno značenú trasu, ktorou pôjdeme až na prístupovú cestu, na chatu Kmínek. V sedle nad Bitalovcami pokračujeme spevnenou cestou k hlavnému cieľu, ktorou je chata Kmínek. V nej si doprajeme prvé poriadne občerstvenie, či už tekuté, alebo tuhého skupenstva. V chate vládne príjemná atmosféra, preto sa v nej zdržíme pomerne dlho. Od chaty pokračujú naše kroky po slovensko-českej hranici k chate Snežná, kde si viacerí z nás spravia ďalšiu prestávku. Poslednou chatou, ktorú navštívime, je nedávno zrekonštruovaná Masarykova chata. Tam robíme dlhšiu prestávku. Z jej terasy sa otvára pohľad na dominanty Moravsko-sliezskych Beskýd, najmä na Lysú horu. Po spoločných fotografiách začíname zostupovať najskôr spevnenou cestou cez osadu Smutníky, Hlboké a Bitalovci , neskôr asfaltovou cestou smerom na Makov k železničnej stanici. Keďže máme do odchodu vlaku ešte polhodinku čas, zastavujeme sa v miestnej reštaurácii zhodnotiť dojmy z tejto akcie.

Po niekoľkých predchádzajúcich akciách s upršaným počasím sme konečne nemuseli vyťahovať dáždniky či pláštenky. Keďže tunajšie chodníky sú celkom v dobrom stave, rozjazdených bolo pomerne málo, ani zablatení sme príliš neboli. Myslím si spolu s viacerými účastníkmi, že sa do týchto končín čoskoro znovu vrátime.

Dušan Šrenkel