1.9.2022 sa uskutočnil 15-ty ročník primátorského výstupu pri príležitosti vyhlásenia slovenskej ústavy SR v r. 1992. na vrchol Tábor v Javorníkoch.                                                                                                                                                       

Najvýznamnejšou akciou bol 44. zraz cykloturistov KST 2022 v Oščanidci.                                            

Rieka Kysuca je taký provokatér. Prečo ? Ako malý žiak som sa v nej v lete pravidelne kúpaval a naučil som sa v nej aj plávať. Ako turista som viac krát vyskúšal splavovať rieku ako vodnú turistiku na gumených člnkoch, hoci sme sa viac krát s člnkom prevrátili. Splavovali  sme ju z Čadce do Budatína obyčajne v mesiaci máj, keď boli viac dňové búrky a koryto rieky bolo dostatočne naplnené vodou, aj keď voda bola dosť chladná. Tak sme sa naučili aj hladinu čítať ako knihu. Keď bola kľudná a zdalo sa že len leží a sa nehýbe, znamenalo to že ideme po hlbšej vode. Keď boli riadne vlny a skákali nám až do člnkov, voda bola menšia ale rýchlejšia. No a keď sa kde tu objavovala veľká vlna, tak sme vedeli že je tam veľký kameň a musíme sa mu vyhnúť. V r.2019 ma vyprovokovala opäť, keď bola poriadne zamrznutá a tak dávaj z Oščanidce do KNM po ľade na bežkách, aj keď som sa okúpal aj s bežkami ale nezamrzol som ani sa neutopil.

Dňa 5.8.2022 v piatok usporiadal Šport klub turistiky KNM 22.- druhý ročník Spomienkového Lunochodeckého výstupu na Vreteň pri príležitosti 118-ho výročia vyhorenia mesta ( 16-17 augusta 1904 ). Priebežný štart začal o 17,00 hod. od pomníka vyhorenia mesta. Trasa : Od pomníka cez lávku ponad riekou Kysuca do Budatinskej Lehoty, Radole, okolo školy, a postupne serpentínami na vrchol. Tesne pod vrcholom mala prestávka v peknom prístrešku a potom na vrchol. Tu sa ľudia zapisujú do vrcholovej knihy a postupne späť na úpätie kopca , kde sa tradične všetci musia od prezentovať, aby som vedel aké veľké boli straty. Tiež tu každý účastník dostal malé občerstvenie vďaka Pivárni u Kultána, začo všetci ďakujú. Videli sme krásny západ slnka a naskytol sa aj pekný večerný pohľad na vysvietené mesto. Tiež na pekné turistky osvietené svietiacimi krúžkami aby mali aspoň aké také svetlo pri zostupe. Počasie – tropická teplota 32°C.

Kysucké Nové Mesto leží v časti Javornikov na rozlohe cca 2597 ha s počtom  cca 16500 obyvateľov. Na železničnej stanici v KNM vo vstupnej hale, ako do ,,vstupnej a výstupnej brány do mesta´´ som osadil informačnú tabuľu Javorníky – východ – KNM. Prečo ?                                                   

Viacerí z nás turistov, ako aj značkárov sme si mysleli, že rok 2021 bude oveľa menej náročný ako ten predchádzajúci. Žiaľ toto očakávanie sa až tak nepotvrdilo. Síce na konci jarného obdobia sa situácia s koronavírusom ukľudnila, isté obmedzenia bolo poznať, najmä s turistikou mimo našich hraníc. Našťastie začiatok značkárskych prác nebol nijako zvlášť ovplyvnený, a tak sme sa mohli pustiť do našich značkárskych aktivít už začiatkom mája. 

Aj napriek všetkým náročným situáciám, ktoré nás v minulom roku neminuli, sa podarilo obnoviť turistické značenie na vyše 130 kilometroch peších trás. Približne desiatka kilometrov značených lyžiarskych trás má takisto obnovené značenie. Nový náter dostalo približne 20 smerovníkov, osadených bolo niekoľko nových smerovníkov. Pevne dúfame, že vydržia čo najdlhší čas a nestanú sa obeťami vandalov alebo zlodejov starého železa.

Z trás, kde prebehla obnova značenia, uvádzam nasledovné úseky:

      Čuhár je zovšeobecnené prímeno pre všetkých pôvodných obyvateľov Kysuckého Nového Mesta odvodené od kruhu špecializovaných kožušníckych remeselníkov, ktorí tu žili a šili čuhy - ťažké dlhé valašské vrchné kabáty siahajúce po zem. Čuháreň je zemepisný názov mesta odvodený od podstatného mena Čuhár, teda miesto, kde žijú Čuhári. Keď sa ideš trápiť – mordovať, tak je to moodóóórrr, preto takýto názov na akciu na bicykľoch.      

Vrchol Vreteň  patri do pohoria Kysucká vrchovina a bol vždy atraktívny pre turistov v každom ročnom období. Z pôvodných drevín sa tu zachovali bučiny a jedľové bučiny, vo vyšších polohách so smrekom. Miestami si udržali prirodzený charakter, často i pralesovitý vzhľad. V dnešnej dobe prevažujú smrekové monokultúry. Nachádzajú sa tu i viacerí zástupcovia vzácnych horských lesných druhov rastlín (perovník pštrosí, horec luskáčovitý), ako aj vzácne rastlinné druhy lúčnych a pasienkových spoločenstiev charakteristických pre toto územie (mečík strechovitý a vstavače). V minulosti sa vraj na lúke na Vretni kosila tráva a ako seno ju potom v batohoch znášali dole , kto iný ako ženy – skloňme pred nimi aspoň tri klobúky. Zo živočíchov si popri vysokej i čiernej poľovnej zveri zasluhujú pozornosť šelmy kuna lesná, rys ostrovid, vlk obyčajný, ale objaví sa tu už aj diva sviňa a medveď.

Pôvodná rozhľadňa  pod vrcholom Tábor neviem kde a odkedy presne  stala ( hoci som to zisťoval aj u starších pamätníkov ) , ale pamätám si ju asi ako 5-ták alebo 6-ták,  keď som začal na Veľkú noc ráno chodiť  ku krížu , ako ku hrobu na slávnosť zmrtvých vstania pána. Potom po krátkej pobožnosti kňazom pri kríži  keď od ohňa a kríža ostatní odišli  (bolo to možno hore dole + - viac menej  100 ľudí , ako kedy a aj podľa počasia), sme išli už za svitania ďalej popod vrchol Tábor po lúkach na bahniatka aby som s nimi potešil mamu. Pamätám si to len veľmi slabo, ako akúsi drevenú zrúcaninu ,ale že to bola rozhľadňa ma vtedy ani  nenapadlo, ani som nevedel čo to je rozhľadňa , ako krátkeho mamľasa. Na vrchole Tábor  697,4 mnm som v roku 2004 zabudoval vedľa turistického smerovníka najvyššieho bodu vrcholu na strom prvú vrcholovú skrinku a knihu účasti návštevníkov – zapisovateľov tohto významného Kysuckého bodu v pohorí Javorníkov.

V nedeľu 14.II sa vyberám opäť do vyšších polôh za snehom. Pridali sa aj ďalší traja nadšenci bielej drogy. Šľapeme  z Čadce na Husárik po svojich. Bežky sa svojimi majiteľmi nechali niesť ako kráľovné, ale veď ony nám to vrátia, zato nás dole kopcom zasa odvezú, tak je to 1:1. Snehu a toho krásneho trblietavého prašanu je veľa až miestami dosť.  Dochádzame k hotelu Husárik kde pri turistickom smerovníku konečne pripíname bežky. Teplota je cca -5°C.Spoza tmavých šedých mrakoch – rumburákoch občas začína vykukovať slniečko a objavuje sa aj krásna modrá obloha – hra tieňov , slnečných lúčov a trblietajúceho snehu- ohromný zážitok. Kto to nezažil môže ľutovať a nielen to. Veľa čerstvého prašanového snehu na stromoch, kríkoch, plotoch, chalupách vytvára neopísateľnú a neopakovateľnú atmosféru, nedá sa to slovami ani opísať, to musí človek zažiť. Takú zázračnú  krásu môže vytvoriť len príroda.