Tohtoročná jeseň akosi nepriala slnečnému počasiu. Veľká časť októbrových, aj novembrových víkendov sa niesla v znamení zamračenej oblohy, mnohokrát s dažďom či prehánkami, niekedy aj snehovými. Po niekoľkých turistických akciách s práve spomínaným počasím sme dúfali, že plánovaný výstup na chatu Kmínek, konajúci sa 20. novembra 2016, ktorý organizoval Športklub turistiky Kysucké Nové Mesto, vyjde v ako-tak priaznivom počasí.

Autobusové zájazdy organizované Športklubom turistiky Kysucké Nové Mesto sa tento rok niesli prevažne v premenlivom počasí. Okrem prvého zájazdu bolo počasie na ostatných zájazdových akciách také nemastné, neslané, premenlivé, avšak nikdy doteraz nepršalo celý deň. Všetci sme dúfali, že posledný zájazd tejto sezóny vyjde konečne v krajšom počasí a že si užijeme ešte posledných lúčov jesenného slniečka. Navyše sme sa chystali navštíviť nové lokality, ktoré ponúka šípska časť Veľkej Fatry, akými sú vrchy Ostré a Hrdoš. Tie zo svojich vrcholových miest ponúkajú výhľady do širokého okolia, najmä na okolitú Veľkú Fatru, Chočské vrchy a samozrejme susednú Malú Fatru.

Októbrové zájazdy organizované Športklubom turistiky Kysucké Nové Mesto prevažne do tatranských oblastí sa niesli v rôznom počasí. Zažili sme dážď, jesenné babie leto, hmlu, dlho sme však nestavali snehuliakov. To posledné sa nám po dlhšej dobe splnilo počas autobusového zájazdu do oblasti poľských Tatier, ktorý sa konal 9. októbra 2016.

Hovorí sa, že po Sedembolestnej Panne Márii sa začína počasie lámať. Vzhľadom na skutočnosť, že vyše dvoch týždňov sme si užívali typicky letné počasie, by nás však tento zlom veľmi nepotešil. Že sa počasie nakoniec tak výrazne nezlomí, sme dúfali asi všetci, čo sme sa dňa 18. septembra 2016 zúčastnili autobusového zájazdu na známu a majestátnu Kráľovu hoľu v Nízkych Tatrách, ktorý organizoval Športklub turistiky Kysucké Nové Mesto.

Šport klub turistiky Kysucké Nové Mesto usporiadal v sobotu dňa 6.8.2016. už 6-tý ročník Spomienkovej dolnokysuckej 50-tky na počesť všetkých turistov a priateľov turistiky ktorý už nie sú medzi nami.

Dňa 24. júla 2016 sa konal jeden z ďalších autobusových turistických zájazdov, ktorý organizoval Športklub turistiky Kysucké Nové Mesto. Jeho hlavným cieľom bol dominantný Veľký Choč, známy vďaka svojim kruhovým a ďalekým výhľadom do širokého okolia. Navyše jeho dominantný a nenapodobiteľný vzhľad ho radí medzi najkrajšie vrchy na Slovensku.

V skorú rannú sobotu 4. júna 2016 odštartovala z Radole skupina prvých turistov zdolať všetkých 14 vrcholov náročného turistického pochodu s výstižným názvom Kysucké Himaláje. Tieto vrcholy sa svojou nadmorskou výškou vyjadrenou v decimetroch približujú skutočným výškam známych himalájskych vrcholov.

Ďalší autobusový zájazd ŠKT Kysuckého Nového Mesta sa konal 15. mája 2016 a smeroval do oblasti turčianskej strany Veľkej Fatry, kde na nás čakali známe turistické ciele, vrchy Ostrá a Tlstá. Patria medzi dominanty samotného Turca a sú radené medzi najkrajšie vrcholy Veľkej Fatry.

Dňa 8. mája 2016 sa konal už tradičný turistický hviezdicový výstup na Veľkú Raču, ktorá je najvyšším bodom celých Kysúc. Zabezpečovala ho regionálna rada KST Čadca. Počasie prialo, májové slniečko spolu s oblakmi a sviežou zeleňou vytvárali pravú jarnú atmosféru. Na samotný výstup bolo pripravených niekoľko výstupových trás. Viacerí z nás využili trasu z Oščadnice cez Kalinový vrch, niektorí vyskúšali netradičnú trasu z Krásna nad Kysucou, ktorá sa s predošlou trasou spojila v lokalite pod Kalinovým vrchom. Hojne využívanou možnosťou bola trasa z Dedovky, pričom viacerí si to uľahčili sedačkovou lanovkou.

Prvý májový deň patrí už tradične slávnostnému odomykaniu Kysuckej brány na vrchu Rochovica, ktoré organizujú turisti z ŠKT Kysucké Nové Mesto. Tento rok sa konalo už po 15.-krát. Predpovede počasia boli na tento deň priaznivé - teploty pod 20 stupňov, polooblačno, takže ideálne na turistiku. Tieto okolnosti prispeli k tomu, že už na železničnej stanici v Rudine vystúpili z vlaku davy nadšených turistov. Trasa samotného výstupu viedla klasicky lúkami nad Rudinou s výhľadmi na dolnokysucké dominanty: Vretne, Steny, Ľadonhoru, Brodnianku a samozrejme Rochovicu. V sedle pod Závrším niektorí z nás mali prvú oddychovú aj občerstvovaciu časť.