Šport klub turistiky Kysucké Nové Mesto usporiadal dňa 5.8.2017. sobota , už 7-mý ročník Dolnokysuckej Spomienkovej 50-tky na počesť všetkých turistov a priateľov turistiky ktorý už nie sú medzi nami.

Latinským slovným spojením „via ferrata“ (zaistená cesta) sa obyčajne označuje cesta v náročnom horskom teréne, ktorá je zabezpečená reťazami, lanami, stúpačkami, rebríkmi a inými pomôckami umožňujúcimi jej zdolanie ( železná cesta alebo jednoducho povedané – horolezecká cesta zaistená fixnými lanami, a iným pomôckami ako už bolo spomenuté ). Na Slovensku máme viacero turistických trás so zabezpečením podobného charakteru. Prvá skutočná „ferrata“ zrovnateľná s trasami v rakúskych či talianskych Alpách bola však vybudovaná až v roku 2013 v Lúčanskej Malej Fatre. Takzvaná Ferrata HZS (Horskej záchrannej služby) vedie z mesta Martin (časť Stráne) k chatám v rekreačnom stredisku Martinské hole (Martinky). Cesta prechádzajúca kaňonom Pivovarského potoka ( údajne sa s neho brala voda do miestneho pivovaru ) je jednosmerná a v bode pod vodopádmi sa delí na možnosť vybrať si ľahší (B) alebo náročnejší (C) variant výstupu. Oba varianty sa neskôr opäť spoja.

V tomto roku boli v dňoch 3.-4.júna odštartované znova dve kategórie tohto náročného prechodu.

     Keď sme pred rokom ako malá turistická partia Športklubu turistiky Kysucké Nové Mesto navštívili najsevernejšie vrchy pohoria Vtáčnik, ktorými boli Veľký Grič a jeho menší súrodenec Malý Grič, nenapadlo by nám, že sa s nimi takto o rok znovu stretneme a k tomu v oveľa väčšom počte. Možno zaujali fotografie z týchto zaujímavých miest, možno k tomu prispel článok o minuloročnej návšteve... Takže v nedeľu 14. mája 2017 sa konala návšteva práve týchto horských celkov prostredníctvom autobusového zájazdu, organizovaného takisto Športklubom turistiky Kysucké Nové Mesto.

Prvý tohtoročný autobusový zájazd, usporiadaný Športklubom turistiky Kysucké Nové Mesto konaný 29. apríla 2017, smeroval ďaleko na juh Slovenska. Jeho cieľom boli jedny z najjužnejších lokalít Malých Karpát, ktorými boli vrchy Vysoká a Kukla, pričom sa našej návšteve nevyhol ani hrad Červený Kameň. Pre mnohých z nás, vrátane mňa, boli dané lokality dovtedy veľkou neznámou. Ako prebehla celá návšteva, popíšem v nasledujúcich riadkoch.

Zdatní a hlavne odolní turisti voči nepríjemnemu počasiu z regiónu Kysúc a širokého okolia sa stretli opäť 23.4.2017 na Marťákovom kopci, aby slávnostne zahájili jarnú turistickú sezónu. Aj keď to vyzeralo skôr na zimnú turistiku malo to svoje neopakovateľné čaro, keď sa objavovalo slnko a príjemne hrialo a striedalo sa so snežením a chumelicou. Aj preto bol počet účastníkov oveľa nižší ako býva pri lepšom počasí. Ale aj napriek tomu sa zúčastnilo okolo 120 turistov. Sme vďační za rozhľadňu postavenú na vhodnom mieste, ktorá dokáže vždy pritiahnuť veľké množstvo návštevníkov a dá sa pri nej aj schovať pri zlom počasí.

V priestore medzi Žilinou a Kysuckým Novým Mestom pri Brodne vytvárajú kopce Rochovica (640 mn.m.) a Brodnianka (720 m n. m.) úžinu, ktorou preteká rieka Kysuca. Úžinu vytvorila rieka Kysuca zarezaním do vápencovej kryhy bradlového pásma. Strategická poloha tejto úžiny bola známa už asi pred 4000 rokmi čo dokladujú archeologické nálezy. Od roku 1973 je tento útvar vyhlásený za prírodnú pamiatku. Kysucká (Brodnianska) brána je esteticky pôsobivým vchodom do Kysuckej kotliny z juhovýchodnej strany. Prechádza ňou cestná aj železničná komunikácia a preteká tadiaľto rieka Kysuca.

Veľkonočné výstupy majú svoje čaro. Jar sa už pomaly, ale isto prebúdza, navyše mnohí z nás majú nejaké to voľno a zároveň sa snažia zabudnúť na predveľkonočný zhon. Dátum Veľkej noci je pohyblivý, môže začať od konca marca, ale prevažné termíny bývajú v apríli. A keďže apríl je aj mesiacom bláznivého počasia, potom každý veľkonočný výstup má rôznu podobu. Od slnečných a teplých dní, ktoré pripomínajú skôr leto, až po poriadne zimné dni s nemalou snehovou nádielkou.

Článok riekou Kysuca si prečítalo viac ľudí a vcelku sa im zapáčil. Niektorí vedeli o tomto prechode aj viac ako bolo v tomto článku a tak ma poprosili aby som opísal celý, a hlavne ten najadrenalinovejši zážitok , tak ako sa skutočne udial. Skúsim teda ešte doplniť túto časť.
Naviažem na predošlý príspevok :

   Prvé jarné túry patria najmä nižším pohoriam. Pravdepodobnosť brodenia sa snehom je oveľa menšia ako vo vyšších pohoriach, aj vrtochy počasia typické najmä pre apríl sa zvládajú oveľa lepšie ako niekde vyššie. A v neposlednom rade jar v týchto pohoriach začína predsa len skôr ako niekde vyššie.